Raz my sestra povedala, ze kazdy je egoista a vysvetlila mi to nasledvne:

Ked pride situacia,ze budes mat moznost zachranit zivot niekomu, ale tak, ze sa zrieknes toho svojho tak sa to da vysvetlit takto:

1.Nevazis si svoj zivot a preto sa ho zrieknes(vsak aj tak by som sa zabil,tak preco nie, vsak moj zivot nema aj tak ziadnu hodnotu, tak preco niekoho nezachranit)

2.Proste povies ze,by si vymenil svoj zivot za druhy, ale klames a tvaris sa aky si bohovsky obetavy.

3.A potom tu je materinsky cit, matka chrani svoje dieta a je ochotna urobit pre jeho dobro vsetko aj polozit zivot.No hej znie to naozaj krasne uprimne a slachetne.Je to tak aj u vacsiny zvierat, asi dane prirodou.



Ale preco to je tak?Ja som nad tym dost uvazaoval a dospel som zatial k takemu zaveru(no este by som to neuzavrel), ze(je to len moj subjektivny dojem):Matka vidi v svojom potomkovi vlastne cast seba, To dieta zilo v nej boli jedno telo ak nie jedna dusa, tak mozno preto sa k nemu sprava tak ako keby k sebe ba aj lepsie, obetavo, lebo vidi v nom akoby svoj odraz, nieco co ostane po nej, ked tu uz ona nebude!A v tom vidim ten skryty egoizmus, ktory snad neodsudzujem, mam pocit, ze vsetci sme egoisti a ked viete o niekom kto nie prosim vyjadrite sa nechcem mat pocit,ze vsetci tu ziju hlavne pre seba.Dakujem, zaujima ma vas nazor na tuto temu.