DUCHOVNÁ LÁSKA

O láske hovoria všetky náboženstvá a učenia.
Často si preto myslíme, že pravá láska je niečo, čo je ľahké dosiahnuť, pochopiť, že nám spadne do lona, len čo sa pohrúžime do čítania posvätných textov, do vysvetlení Božieho Slova.
Skutočne, jeho nadpozemská múdrosť v sebe obsahuje zdroj, prameň univerzálnej lásky.
Lenže to neznamená, že aj v človeku sa jej plameň rozhorí ihneď, len čo začne s duchovným hľadaním.
Žiaľ, ani vtedy, mnohokrát, sa v ľudskom srdci neodohrá žiadny zázrak.
Až príliš často o tom podávajú dôkaz samotní vyznávači učení.
My ľudia sme totiž veľmi zaťažení nánosom predstáv, pre ktoré k nám láska nemôže prísť.
Je to presvedčenie o vlastnej múdrosti, o nutnosti ukazovať cestu iným bez ohľadu na ich vývoj, alebo snaha zmeniť svet presviedčaním, kritizovaním, ponižovaním tých, čo sa mýlia, alebo sa odklonili od pravej cesty.
Ešte smutnejšie je, ak sa k tomuto boju použijú citácie, myšlienky, vety vytrhnuté z kontextu pravého poznania. Litera Slova potom v rukách stúpencov zabíja ich vlastného ducha.
Dosiahnuť skutočnú lásku je tak nadlho nemožné.
Ona prichádza až vtedy, keď sa dokážeme utíšiť, keď o ňu vrúcne prosíme, keď nám do očí vstúpia slzy pokory.
Často krát musí človek kvôli tomu spadnúť až na samé dno, byť zdrvený vlastnou malosťou, spoznať prázdnotu namyslenosti.
Až keď zatúži vyhrabať sa z tohto bahna, môže k nemu prísť láska.
Čo sa vtedy stane?
Na krátky čas je všade naokolo nezvyčajný jas.
Vidíme, že skutočne existuje, to Svetlo, ku ktorému smerujú túžby tých, čo úprimne hľadajú.
Tým sa však zmení aj naše vnímanie ľudí. Zrazu chápeme, že každý musí kráčať k Pravde svojou vlastnou cestou. Že nemôžeme nikomu na tejto ceste pomôcť poučovaním, hľadaním chýb, a najmenej – vnucovaním vlastného poznania.
Ak sa nás naozaj dotkla láska, príde s ňou aj trpezlivosť.
Už nemáme potrebu búšiť do sveta, aby sa pohol tam, kde ešte nemôže byť, udierať blížnych povýšeneckými poznámkami.
Chápeme, že pravá láska dáva každému rovnakú šancu a že jediný spôsob, ako pomôcť iným a ako bojovať za víťazstvo Svetla je mať v srdci vždy lásku. A to skôr, než otvoríme ústa, než sa rozhodneme kázať, než hodíme niekomu do tváre svoj výklad Slova.
Modlime sa, aby sme boli schopní nechať sa viesť Láskou.
Bez nej nie sme ničím.

Roman Levický