Hmla sa stazka usadila na luke a obklopila dom v jej strede. Pred domom, ani nie 2 metre, stali tri poslavy. Prvy bol mocny bojovnik v honosnom brneni. Potazkal svoj mohutny obojrucny mec a pomyslel si : Vo vnutri domu je zlo, zlo, ktore musi byt porazene. Drohou postavou bol mocny biely mag. Mal palicu, na konci ktorej bol zasadeny velky diamant, od ktoreho semtam odskocila namodrala iskra. Spolocnost im obom robil lahkonohy lukostrelec. Niesol so sebou dlhy luk s vyrezanymi runami, ktore sa pri blizsom pohlade zvlastne krutili a zvijali, akoby nechceli, aby ich niekto precital. Za pasom mal dyku, ktorej rukovat bola vykladana drahokamami. A ked sadla tma, skupina sa odvazne pohla do domu.

Mec odvazneho rytiera bol zlomeny, carodejnik vyplytval vsekty svoje kuzla, diamant uz neiskril. Lukostrelcov luk mal prasknutu tetivu a dyka lezala v prachu.

V strede domu je tron, na ktorom sedi robustny bojovnik v zlatom brneni. Na kolenach ma stit a v ruke sotva drzi mec. Z priezorv na jeho prilbe slabo presvita modre svetlo. On je davne zlo. Davne zlo, ktore porazilo hrdinov dalsej doby. Zlo, ktore vyzera majestatne, ale vo vnutri brnenia je podstata.

Je minulost zodpovedna za buducnost? Tvorime buducnost my alebo uz je vytvorena niekym, kto je davno mrtvy?

Rytierovi pred ocami prebehol cely zivot. Toto vsetko….toto vsetko mohlo byt inak. Videl carodejnika skruteneho v kaluzi krvi. A ako posledneho videl utekat lukostrelca. A za opaskom sa mu hompala dyka. Cela zo zlata. Vak mal plny….On bude dalsi?....chlad…