hahaahaa :: Something smarter than us is going to emerge

aby ste vedeli, pracujem v márnici, umývam mŕtvoly,
a robím im make-up. aby vyzerali pekne, teda aspoň primerane, keď ich uvidia ich pozostalí
našťastie sa mi pod ruky nedostanú žiadne zohavené telá, iba starčekovia, ľudia, čo zomreli na infarkt, alebo na niečo podobné nenásilné. viac-menej.
ale naozaj nemám rada slovo márnica. je hrozné. také chladné.
akože, odvodené od márnosti, ale čo má márnica spoločné s márnosťou?
veď márnica je plná života, samozrejme, smrť tu hrá určitú úlohu. ale len takú vedľajšiu. veď si to vezmite, je tu kopa umývačov. maskérov. obliekačov. ľudia čo majú na starosti úradné veci, všelijakí vybavovači, a podobní
proste je to tu živé až až. a neprestajne tu hrá hudba. a tá hrá pre živých, nie pre tých mŕtvych v chladiacich boxoch, a na lôžkach. hrá pre nás.
i keď, dnes je možné všetko, úplne všetko. veď sa k nám doniesla správa, že predávajú oproti truhlu, ktorá má vyhrievanie na desať dní, a navyše v nej hrá muzika. síce neviem, či si zo mňa len neuťahovali zasa. ja som totiž taká naivka.
ale no uznajte, nieje to choré? takáto truhla, akože nechcem byť zlá, ale veď !!! tí ľudia sú mŕtvi, tak načo im preboha púšťať nejakú muzičku?
akože, to je fakt choré, veď čo asi tak bude mať z nejakého mozarta? lebo, áno, hrajú im len klasiku
a čo má povedať taký mladý chlapík, akého sme tu mali pred týždňom. zrazilo ho auto, mal vnútorné krvácanie. inak fešák to bol. nebol vôbec zohavený, takže som asistovala pri jeho úprave. no tak čo keby jemu jeho rodina takúto zbytočnú truhlu kúpila? veď by ma jeblo na jeho mieste!!! vyzeral fajn, bol taký mierne zarastený, vzadu na hlave mal pár dredov. ten chlapec určite nepočúval mozarta, beethovena ani niiiiiič podobné. i keď.
ale
prečo tu vlastne robím? chcem byť profesionálnou maskérkou, chcem líčiť celebrity. a slávnych ľudí. a toto je skvelá prax. a páči sa mi že mám kvalitné šminky, trošku zastaralé, ale držia výborne, ľudia sa na moju prácu vôbec nesťažujú, práve naopak. dostávam samé pochvaly. a ešte sa mi páči, že sa nehýbu, proste žiadne protesty, a keď im aj urobím nejaký hlúpy make-up, proste to zotriem takou špeciálnou vodičkou, a pokračujem ďalej. proste žiadny problém. žiadne nadávky, pičungy, stresty, zhon, zmätok.
takto mi to vyhovuje. proste aspoň nebudem mať žiadne žalúdočné vredy. niekedy mi ľudia hovoria, či niesom divná. no určite áno.
sem tam sa rozprávam s mŕtvolami. oni sú síce mŕtvi, ale prečo im nepovedať niečo o sebe. veď sa o nich starám, ja o nich čo to viem, tak by mohli vedieť aj oni niečo o mne.
niekedy si k nim dokonca ľahnem, a hovorím im čo som zažila, alebo čo ma čaká. sú to dobrí poslucháči. raz som takto vedľa jednej dievčiny zaspala, a došiel kolega, a bol hrozne pohoršený. povedal „vieš, že nemáme začínať žiadne vzťahy s pacientmi“
neviem či to povedal zo srandy, alebo to myslel vážne, ale on je taký vtipálek, takže je možné, že to na mňa len hral
dnešná rozprava končí