hore kopcom tazko, dole neubrzdim. volajte ma plysovy sneh alebo snehovy plys. uz coskoro zacnem snezit.

krvacam kazdy mesiac a prestava ma to bavit.

/ kazdy mesiac ma ktosi zas a zas zavrazdi /

vrazdia ma na milion sposobov. niekedy krvacam na bielo. niekedy cierno, modro, ale samozrejme, ani klasickej cervenej sa nevynem.



sneh sa obcas zahrabe do zeme. a ked snezi, svet je hore nohami.



niekedy, ked ma nikto nevrazdi, vrazdim sama seba. trham si vlasy aby bola sranda. ale nie casto. aby nebolelo.

inokedy ma zas zabije niekto, kto sa vola nepriatel a tvari sa ze ma chce cim skor zabit, ale chce ma zabit len preto aby sa mohol tvarit ako nepriatel.

/z/boz/novac/ie cesty su nevyspytatelne.

ale ved ja sa nepytam.

nikoho.

okrem seba.

aj to vtedy pytam sa bijou.

bijou je fajn, ale ma par chyb. aj preto ju vrazdia.

na bielo. bijou len bielo.

dobre klamem, sem tam aj na zeleno.

ako jablka.

aj jablka vedia sem tam vrazdit.

newtona tiez zavradili. chudak, jedno take mu drislo na gebulu a odvtedy s nim nebolo reci.



cochvila zasnezi, citim to.

nezlaknite sa, ked vam na tvar padne nieco male cervene.

zavrazdeny sneh je dost v pohode.