Moj vecny problem. Pravdu hladam az tak uporne, ze vzdy najdem pravdu na oboch stranach. Aj za aj proti. Je to hrozne schyzofrenicke a metuce.
Podla mna plati tvrdenie cislo jedna. Iba ked milujes sam seba, si so sebou spokojny, nehladas v laske nahradu za nieco co ti mozno chyba, ale len lasku ako taku a vtedy ju vies aj davat. Tiez som pocul nieco v tom zmysle, ze len ten, kto vie zit sam so sebou, vie zit aj s inym vo vztahu.