niekedy tá cesta trvala krátko ... niekedy to opä? zbehlo tak, ze som si ani nevšimol ... a odrazu to bolo všetko preč ... a z odstupom času ... som úprimne rád, že tá cesta neviedla ďalej ...



dnešnovčerajšia cigaretka na balkóne mala svoje čaro ... stále keď dopozerám nejaký ten dobrý film mám pocity, že mojím jediným poslaním je zachráni? svet a ukáza? cestu tým zblúdilím ... hmmm ... a v kuchyni bliká neónka



ticho ... v dialke počut vrča? trolejbus ... podtebou rozliate mlieko svetielkujúcich rádobyranných hmiel ... a práve v tomto čase nečase ...



je predsa december ... prvý december ... zima si uz podáva ruku s novým rokom a vy? ... čvirik čvirik ... to predsa nie je možné aby vás takto zmiatli svetlá nášho krajského veľkomesta ... ješte jeden šľuk ... hmmm ... usmejem sa a spomeniem si na odprevádzanie jednej z bývalých okolo rieky smerom ku kúpalisku ... to čo som jej vravel jej lichotilo ... a hladilo ... ale ... v podstate ... som neustále myslel na to isté



sme taký istý ako ty praobyčajný vtáci skrytí v kroví parku ...