Bola iba skora jar, krasna svieza, ked zacali byt problemy s uzavretou cestou a auta vseho druhu sa stazovali, ze cesta Jaskovy rad je uzatvorena.

Vtedy som este ani nevedela a nedovidela, kde a preco uzatvorili tuto rusnu cestu.

No a prislo leto, spoznala som kusok vsetky krasy rozkopanej cesty. Ked slniecko pieklo a ja som musela prejst cez metrovu kopu hliny s bicyklom, alebo ked som sa udychana vracala spat a pan zametac zametal prach ze som sa ho z plnych pluc dosyta nadychala. Je to take ine ked cesta po ktorej som inokedy nemohla prejst ani cez cestu, je zrazu prazdna alebo je v nej 3 metrova diera a vedla uzky chodnicek po ktorom som si zvykla chodit, aniz by som sa uz bala ze tam spadnem. Stroje a strojceky, bagre valce, nakladace a monstra rozneho druhu. Vodohospodarske stavby maju nadherne auta. Spociatku som z nich mala sice hrozu, z tych obrovskych lyzic leziacich volne kde tu na ceste alebo pohybujucich sa vzduchom, nad mojou hlavou. A robotnici su vcelku mili ludia, vesely a kolkokrat idem nastvana alebo zamracena, vzdy ma rozosmeju.

No a teraz je cesta krasna hladka a nova. Uplne nova. Ale nebude to nudne?

Nebude to smutne?

Pride nove leto a na tej stavbe uz nebude nikto pracovat, casom sa popraska znova. Uz ma nebude budit hluk padajucich kamenov do nakladiaku o 7 rano, a nebudu tam svizne stebotat robotnickovia :)

Kanaly pookreju :)