myslienky zas vytvarali moire efekt. ako na ne hladel, hupali sa v rytme, odraz nepravidelnosti krytu lampy na stene. niektore boli len slabo nacrtnute, takmer necitatelne, ine sa vynarali zas a zase, vzdy o cosi mocnejsie. medzi ne sa vopchali stipance od milej- to ked prilis mlel. boli uz na prechadzke po dome. rychlo este roztocil diskogulu, iskry boli ako keby zvuk. hrali sa hru: kto narazi na trampolinu, vyda protizvuk, napriklad "au". v atelieri boli farby, vysli von, on v pustnej zakladni. /az na druhy den si uvedomil, ako velmi ovplyvnuju knihy./ marcel rozpraval o nikel kadmiovej z filmu hodiny: hrala ako walkman denne spustu hodin, cez noc ju vzdy znovu nabili. v izbe vrelo moloko, piskalo, nikto ho nevypol. v polohe sedca schytal dost husty prechvev: dalsie terazenie. zburalo par stien a bolo prec, vzdy to tak je. vracali sa k sebe, priniesol jej meno z marseille. veci obiehaju okolo planety ako satelity: musle, sperky, vzdychy, bozky.. energie, idey, vznikane z fuzie. kult suvislosti nabera dych, vitame sa medzi prvymi: Netun, hyperboh sieti nas spojil.