Je noc.Krasna letna noc a n a nebi mrte hviezd.Ideme po kopci na nejaky hrad.Pod hradom je splet uliciek , take podhradie zo starymi murmi.Je nas asi 10 - 12 ja idem zo skupinkou 3 bab.Nepoznam ich , ale je tam este okolo par chalanov ktorych poznam.Vsetko je uplne perfekne nalada smejeme sa , kecame.Neviem presne preco ideme na ten hrad.

Ked pozriem na hrad svieti nad nim obrovsky cerveny mesiac.Je asi pol jednej.Zrazu nastane strasne ticho.Zdalo sa mi ze som ohluchol preto som zacal kricat na tie baby okolo mna.Hned som vsak zistil ze pocujem.Ten zvuk bol strasny hlboky a pomaly a prechadzal uplne celym telom.Hrozne som sa zlakol a to iste sa dalo citat aj na tvarach ostatnych vyletnikov.Bali sme sa pozriet hore nad hrad.Ja som to prakonal a to co som videl bolo ohromujuce.

Nic take v skutocnosti nemoze existovat.Obrovska skala ktora padala , nie nepadala ona pomaly klesala k hradu.Bolo to uzasne pozerat na ten kolos ktory by mal padat obrovskou rychlostou ako vzdoruje zemskej gravitacii.

Cakal som ze ked skala dopadne nic sa nestane.No opak bol pravdou.Pri dopade sa zatriasla cela zem.Vsetci sme padli.A vtedy som pochopil.Ta skala padala tak ako mala len mne sa vsetko zdalo strasne pomale.Ked som dopadol na zem zbadal som ze tych skal tam z neba pada hrozne vela.A vesetky mieria na ten hrad.Zacali sme utekat.Zo svahu sa kotulali obravske kusy kamena a vzduchom lietali casti hradu.Bolo to strasne.Spolu s jednou babou sme sa skryli za nejaky mur a pozorovali co sa deje.Vsetci z nasej skupiny pobehovali ako splasene zajace a postupne ich smrtonosne kamene dohanali.Nas mur drzal.Boli sme jediny ktory to prezili.Bol to zvlastny pocit.Stastie slzy zarmutok vsetko v jednej jedinej chvili.Ked sme sa odvazili pozriet na hrad nic po nom neostalo ani na svahu uz nic nebolo len nas mur.Tak sme sa objali a stali sme na svahu v objati az kym nevyslo ranne slnko.







p.s.

hladam to dievca