Soňa vystúpila z vý?ahu a zastavila sa pred dverami. Váhala. Sama nevedela prečo sa zastavila. Prišlo to samo. Nechtiac.



Ovládla ju nesmierna tréma, až jemné chvenie. Pozrela sa po sebe. Vyzerala dobre a vedela to o sebe. Snažila sa vždy pre seba urobi? pre to všetko. Vtom ju napadlo, že vlastne o nič nejde, veď s Richardom sa majú veľmi radi a usmiala sa. Bola pekná a úsmev ju skrášlil ešte viac a bolo si toho vedomá. Rozhodnutá už bola dávno a tiež nechcela poruši? dohodu s Ríšom. Jeho rodičia, volal ich radšej s vtipom Irma a Julo, už o nej vedeli dávno a boli na ňu veľmi zvedaví. Toto prvé stretnutie s nimi považovala za nevyhnutnú nutnos?, ale zároveň jej na ich mienke o nej zatiaľ záležalo.



Rozhodla sa v momente a zazvonila. V malej predsieni ju privítali všetci traja naraz. V tú chvíľu ju napadlo, že takto to predsalen nemalo by?. Prekvapil ju pohľad na Richarda, ktorý sa na ňu díval s očakávaním. Napriek tomu, že sa na ňu všetci usmievali a podávali ruky, cítila sa neistá. Istotu jej doteraz vo všetkom poskytoval Ríšo, ktorý bol stále pri nej. A teraz stál pri svojich rodičoch a hodnotil ju rovnakým pohľadom, ako oni. Mali sa radšej niekde stretnú? a mal ju dovies? predstavi? svojím rodičom. Bol by pri nej a bol by jej oporou, veď kvôli tomu s ním chodila a kvôli tomu ho mala rada.



Bol to jeho návrh, že ju bude čaka? doma a ju vtedy nenapadlo s tým nesúhlasi?. Z jeho pohľadu usúdila, že teraz možno súhlasí s jej myšlienkami. Rýchlo ich však zahnala, rozosmiala sa a spýtala sa, či si nepôjdu sadnú?. Všetci sa zrazu spamätali a milo ju pozývali ďalej. Posadili sa v pre ňu veľmi známej obývačke. Strávila tu s Ríšom už nejeden deň a samozrejme nejednu noc, keď jeho rodičia zostávali cez víkendy na chate. Lenže teraz to tu pre ňu bolo všetko úplne iné, cudzie. Ponúkli ju kávou a rôzným pitím. Z ponuky si vybrala jemný koňak a dúfala, že jej uvoľní napätie a mierne chvenie.



Sústredený a zvedavý pohľad nastávajúcej svokry ju však držal v neustálom strehu a napätie neustupovalo. Ríšovmu otcovi sa zjavne veľmi páčila a ponáhľal sa jej na pomoc tým, že sa dobrosrdečne rozrečnil. To na ňu zabralo oveľa viac, než akýkoľvek koňak, ktorého sa doteraz aj tak ani nedotkla. Až toľko odvahy v sebe nenabrala, aby dokázala dvihnú? pohár. Radšej nadväzovala na rozhovor a začínalo ju to bavi?. Aj Richard sa zapojil a napätie zjavne povoľovalo. Len neústupčivo chladný a upnutý pohľad jeho matky to všetko kazil. Rozhodla sa ju obmäkči? lichôtkou o nádherne a lákavo nachystaných obložených chlebíčkoch. Skôr, než očami, svojou dušou zaregistrovala zmenu v pohľade nastávajúcej svokry a bleskovo ešte prešla aj na pochvalu zariadenia a vzhľadu celej izby. Irmin pohľad vzápätí natoľko zjemnel, že Soňu zalial príjemný pocit a vnútorný pokoj.



Stále rozprávala, ale v podvedomí si uvedomila, ako málo stačilo na to, aby sa ukľudnila. Jedinou vetou (resp.lichôtkou) prelomila ten nepríjemný chlad v Irminom pohľade. Sila slova - čo všetko dokáže. Mimovoľne siahla do kabelky a vybrala cigarety. Irma jej pohotovo pritisla popolník a tiež si zapálila. Rozhovor naberal stále väčšie obrátky a vmiešavali sa doň neodbytné otázky zo všetkých strán. Každý bol na niečo a niekoho zvedavý. Odpovede vyvolávali zjavnú spokojnos? u každého. Soňa vedela, že vyhrala a nemalo zmysel svoju prvú návštevu predlžova?.



Najviac ju presvedčil Ríšov spokojný pohľad a jeho vlastnícka hrdos? na ňu. Pobrala sa na odchod a napriek zdvorilostným prosbám, aby ešte ostala, nedala sa. V malej predsieni sa všetci rozlúčili a odišla. Odišla tak ako prišla, sama. Vykašlala sa na vý?ah a zbehla radostne po schodoch. Na ulici sa nadýchla a bola spokojná. Nesmierne spokojná. Sama so sebou. Uvedomila si, že jej vôbec nezáležalo ani na Irme, ani na Julovi, ani na ich mienke o nej, ale záležalo jej iba na tom jedinom, na sebe. Aby celú situáciu zoznámenia sa s nimi zvládla. A Soňa ju zvládla len vďaka sebe. V Ríšovi oporu vlastne vôbec necítila, pretože z neho vyžaroval strach, ako to všetko dopadne. Nechal to vlastne všetko na ňu.



Soňa sedela cestou domov v električke a zamyslene sa dívala z okna. Nevedela sa zbavi? toho vnútorného pocitu, že tomu bude vždy tak. Ani Richard, ani nikto iný pre ňu oporou nebude, bude si musie? celý život so všetkým poradi? sama. Rozhodne to nebol príjemný pocit, ale vedela, že je to pravda.