noc. temna noc. negativna. cierna.



zijem si v noci. uz dlho. prilis dlho zijem v noci.

uz niekolko dlhych tyzdnov sa neviem pohnut dalej. neviem sa dostat k ranu.



planeta mojich myslienok sa netoci. stoji.

na jednom mieste.

uz prilis dlho.



neviem si vybrat hviezdu okolo ktore sa tocit. ktoru obiehat.

takmer ziadne svetlo nieje dostatocne. nemaju tu farbu ktoru potrebuje moj povrch.



a ked uz aj v tej obrovskej hviezdokope najdem po neskutocne dlhom case prave hviezdu mojich predstav, zistim ze pri nej uz nieje miesto na dalsi satelit.



a tak treba putovat dalej, brazdit vesmir.

ale nejde to.

nemam sil. uz prilis dlho som bez svetla.



obcas uvidim za horizontom nejaky naznak svetla, rozbehnem sa k nemu.

snazim sa priblizit, ale zbitocne - zdroj svetla vzdy utecie.



a tak zijem dalej v mojej noci.

bude to este dlhsie.

dlhsie.



dlhsie.



zufam po svetle mojej farby a utapam sa v tme mojej samoty.



snad ho raz uvidim a neujde.

snad uvidim zdroj toho blahodarneho svetla - tej hviezdy.

snad ju uvidim a bude okolo nej miesta dost.



snad este niekedy uvidim jasny den....

...ktory zazenie tuto noc....