moj zivot ma novy smer : z prizemia elevatorom rovno na dvaciate. nechutny sklenik s chutnym vyhladom.

blizsie ku hviezdam chcu byt vsetci, no mna to taha k zemi, ponarat ruky do vody, hrabat sa v hline.

otacala som sa chrbtom k systemu a on mi ukazoval vztyceny prostrednik. tak otvaram oci dodaleka, pocuvam reci chodcov v elektrickach, tvarou tvar k nemu, ale zaradit a zradit sa nedokazem.

pocas spanku som bola v stylovom kasine, vyhrala vela penazi, premenili mi ich na zlatky, pili sme kavu s uzasnymi ingredenciami, niekto ma natrel vonavym olejom, eukaliptova masaz. v parku sochy, kostlivci, lavicky sa menili na koce. naspat sa vracalo cez ligotave jazierko. moj zivot ma novy smer : cez jazierko rovno do krajiny snov.