Dosla som do izby a svietilo slnko - malovala obraz s velkymi ocami - Vies, videla som slepca vo vlaku cestou do divadla, zvlastne modre oci mal, nadherne, ale slepe ... Modra mozaika, z ktorejkolvek strany sa postavim, len na mna tie oci pozeraju ...

Vratili sme sa a vsetci ludia boli obleceni ako na karnevale .. divadlo. Nepamatam sa, neviem o tom, znova sa pohlo, co spalo, pocity bez spomienok .. myslela som si, ze doma otvorim dvere a vypadne .. utekala som do izby - smrt je zvlastna vec - uz vieme, ako to vyzera, tak teraz sa mozes vratit - predsa ma tu nemozes nechat len tak, kde si? Lezim a cakam ... dycha ... ano, ale preco je studeny ako kamen?

Vies, ze v den, ked si sa narodila a nikto nebol doma, spadla drevena plastika na chodbe na schody a zasekla sa tak, ze sa nemohol nikto dostat dnu? Vies, tie flaky na stene su odvtedy ... Hovorilo sa, ze to on sa vratil a nechcel, aby si sem prisla ty ... Mala by si sa s niektorymi ludmi trochu rozpravat, aj ked ich nemas rada, potom tu uz nebudu ...

Tak som sa k lekarovi vybrala, ze dlho som tam nebola a predsa len som uz stara a predstav si, povedali mi, ze mi zostavaju dva roky zivota - ved sa o seba nejako postarate. - Ano, postarame.

Vies, ze ked si v zime lahnem vonku na zem, tak uz necitim viac zimu a hviezdy su tak blizo, ze sa ich mozem dotknut? - Naco ti je noz? Chces vyrezavat ornamenty? - Ano, do ruk ... len tak - len tak utekam studenou nocou kym nespadnem od unavy do snehu .. len ja a hviezdy.

Chcem ti asi nieco povedat .. alebo len rozpravat? - No, co keby sme zasli na psychiatriu, zajtra? Uvidis, ze vsetko bude zase dobre ... aj ja som tu uz desat rokov namiesto tych dvoch ... a co ti uvarim zajtra na obed? - Ja vlastne uz nic povedat nechcem ... hrajme radsej dalej .. divadlo.