Hovor, čo cítiš...

Pokiaľ by Boh na chvíľu zabudol, že som len bábkou a daroval mi ešte

odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie ako len dokážem.

Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by

som si premyslel všetko, čo poviem. Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale

podľa významu. Spal by som málo a sníval viac, pretože viem, že každú

minútu so zatvorenými očami strácame šes?desiat sekúnd svetla. Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia.

Keby mi Boh ešte daroval odrobinku života, jednoducho by som sa obliekol a

kráčal k slnku, a objavoval by som nielen svoje telo, ale aj svoju dušu.

Presviedčal by som ľudí ako veľmi sa mýlia, ak si myslia, že je nevhodné

zamilova? sa, keď si starý. Nevedia totiž, že starnú práve preto, lebo

utekajú pred láskou.



Die?a?u by som pripravil krídla, ale dal by som mu ich, až keď sa naučí

lieta?. Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenul že smr? neprichádza so

starobou, ale so zabudnutím či opustenos?ou.



Toľko vecí som sa od vás naučil, ľudia... Naučil som sa, že všetci chcú

ži? na vrcholku hory, ale zabúdajú, že naozajstné š?astie sa skrýva v spôsobe, akým naň vystupujeme. Naučil som sa, že keď novorodenec po prvý raz chytí svojou dlaňou palec svojho otca, drží ho už navždy. Naučil som sa, že človek môže pozera? na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôc?, aby sa zodvihol...



Je ešte mnoho vecí, ktoré som sa od vás mohol nauči?, ale v skutočnosti sa

mi neveľmi zídu, pretože vo chvíli, keď ma vložia do truhly, nebudem už

nažive.



Hovor vždy, čo cítiš a rob čo myslíš. Keby som vedel, že ?a dnes posledný

raz uvidím spa?, silne by som ?a objal a modlil by som sa k Pánovi, aby mi

dovolil by? tvojim anjelom strážnym. Keby som vedel, že toto sú posledné

minúty, v ktorých ?a vidím, povedal by som: milujem ?a.

A nepredpokladal by som hlúpo, že o tom predsa vieš.

Vždy je nejaké ráno a život nám vždy dáva možnos? urobi? dobrý skutok, ale

pokiaľ sa mýlim a dnešok je všetkým, čo mi ostáva, chcel by som ti poveda?

ako veľmi ?a milujem a že na teba nikdy nezabudnem.



Ráno nie je zaručené nikomu, ani mladému ani starému. Možno, že dnes sa

posledný raz pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa nezdržuj a urob

dnes to, čo môžeš, pretože ak sa ukáže, že sa nedočkáš rána, budeš ľutova? deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev, na jeden bozk, budeš ľutova?, že si bol príliš zaujatý na to, aby si im splnil posledné želanie.



Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ, buď na nich dobrý a nájdi si čas,

aby si im povedal: Je mi ?ažko. Prepáč. Prosím. Ďakujem... a všetky tie

láskavé slová, ktoré poznáš. Nikto si ?a nebude pamäta? za tvoje utajené

myšlienky, preto pros Pána o silu a múdros?, aby si ich mohol vypoveda?.

Dokáž svojim priateľom a blízkym, ako veľmi ich potrebuješ.



Tieto slová adresuj, komu len chceš. Pokiaľ to neurobíš dnes, ráno bude

také ako to včerajšie.



Gabriel García Márquez