Nuž takto...sme si povedali s kamarátom, že sme nejaké kapre a že mesiac september zasvätíme kultúre...akejkoľvek v blízkom termíne. Osobne som to odštartoval už aj individuálnymi aktivitami, vlastným koncertom na námestí v Trnave pri príležitosti Mesiaca plagátu a následne príjemným koncertom Seňora Coconuta vo Viedni, ktorého atmosféru asi najviac približuje report na epoxid.sk.



Nuž ale takto teda, ten september a kultúra...sme si kúpili tri lístky na kultúrne podujatia, výrazne dopredu nasledovne:



11.9. ochutnávka vína chýrnej Svätojurskej pivnice Chowaniec&Krajčírovič, degustovalo sa v ambicióznom vínnom obchodíku v Petrzalke



2.10. Richard Muller & Ivan Tassler band, Sprotova hala Pasienky



3.10. ochutnávka vína chýrnej Slovenskogrobsko-pezinsko-modranskej konglo-mega pivnice Matyšák&spol., čo ideme tam dnes a zajtra mám degustačnú dovolenku.



***



Muller, zrejúci ako víno:



Deň dé, chceme by? pri tom, dáme si dve bongá s predpokladom dlhých predkapiel, minerálku do tašky, hop do auta a davaj ho k hale. Mrte ľudí čaká na lístky v neuveriteľnom rade, hovoríme si: ...to budú obete propagandy a stavu, že viac ľudí privoláva viac ľudí, prípadne správy o koncerte z utorka, že bol dobrý...uvidíme. Obídeme cca 400 členný rad a v pokoji vstúpime do haly, žiadne cavyky na bráne, vojdeš a ideš, do batohu nazrú bombu nemáme, ideme ďalej. Bufety plné, dokopy dva, hamburgery jedia nenajedené páriky, čo tým dávajú kompletnos? svojej vychádzky...naozaj tam bolo veľmi veľa takých civilných párov, svetríky, blúzky, make-ups, šperky, kabelky, oblečky, kravatky, nohavice žehlené v puku...no skrátka žiadna techno-párty, či koncert uvolnených mravov...vravel som dobre kamošovi: ...kámo kére, dójde aj na chansony. Preklučkovali sme debilne otvorenými pár vchodmi do haly (tie vzdušné a podstatné boli zavreté mrežami, čo v prípade ?ažkostí bolo zjavné bezpečnostné riziko)...pripočítajúc fakt, že nemám rád dav, našli sme si miesto pri zvukárovi a ako bývalí basketbalisti, hneď sme videli dobre.



Na pódiu predkapela DDBé = Dan Dragoun Band, slušný veľmi kultivovaný funk, na vyspelej inštrumentálnej úrovni, dobre spievaný, hutný, nasadený...šmrncnutý Tatabojs, ale stále vo velkej pohode, zjavná devíza celej dramaturgie...chlapci drtili muziku, potom prišiel Roman Dragoun, otec frontmana už spomínanej kapely...kedysi dávno pradávno hral aj v Stromboli, keď Vendula Kašpárková zdrhla s Klausom Kryšpínom do Austrálie...Dragoun tam obstarával klávesy, čo ho posunulo až k českým megaprojektom Jesus Christ Superstar a iné. Roman Dragoun dal s kapelou a tiež spievajúcim synom pár skladieb...a následne zostal na pódiu sám, kde sa pustil do akéhosi žalmu, čo na primerane rozhopsané publikum (ale naozaj len primerane, lebo ľudia sa vzájomne checkovali otravovali rôznym obzeraním, v zdanlivom prítmí sa olizovali triezve možnočerstvé páriky a tak... no skrátka nálada plná očakávaní každého druhu :)...tak na toto rozhopsané publikum zalahol kapor...čiže Dragoun namiesto chill-in nasadil sentimentálny way-out, v sále sa začalo rečni?, aktivisti popiskova? až píska?, potom sa vrátil DDB kapela, zožala aplaus dohrala pesničku a za plného potelsku odišla.



Prestavba aparatúry trvala cca 2O minút, nuž ako vravím, v pohode.)



Zasvietilo svetlo na mikrofón a už si tam aj kráča dvojmetrový pánko v bielej rozhalenke, upravený vysmiaty, veľký, opálený...ženy povzdychli...on ovoňal mikrofón, aplauz sa stupňoval v podaní vepredanej 7ooo tisícovej haly, spravil pózu takú s tými rozpaženými rukami, zasmial sa a zavolal dvoch gitaristov, jeden z nich Ivan Tassler. Čiže máme Mullera na pódiu, sadá na stoličku, bombastický nástup sa nekoná a ešte chce aby sme si zaspievali...so španielkovým doprovodom, kupodivu bratislavské publikum s nezriedka aj česky hovoriacimi blížnymi začalo spieva?...pozrieme s kamošom na seba, my keď spievame, tak len Ligúéééere od V.Buriana...ale dobre aj tak, lebo sme hneď rozpoznali, že v dave je dos? priaznivcov Mullera, hoci je aj dos? takých, čo prišli sa len pozrie?, lebo hviezda, škandály, médiá, glanc manželských scénok prednej hlásateľky dnes moderátorky feministicky orientovaných relácií, drogy, markíza, praha, peniaze...skrátka živý Richard Muller live!



Piesne Spočítaj ma a dvojzmyselné Dočista sme si teda odspievali...počas tej druhej sa roztvorila prvá opona a za ňou obrovská druhá s 10metrovým nápisom R.Muller tour03, siluetou menovaného... po odspievaní sa otvorila aj tá a teraz to vlastne celé začalo...začalo sa odkrýva? tajomstvo koncertu.



Na červeno nasvietená, výborne zvučená skupina Tassler band aka IMT Smile + extrený klávesista, perkusionista a trojčlenná dychová sekcia - saxofón, trubka, altsaxofón...ale hlavne na plné pecky fantasticky rozbehnutý kolektív. Skutočne fenomenálna fúzia, čo necháva človeka znalého mediálnych zvyklostí na pochybách v tom, kto z nej ?ažil viac...Muller či Tassler...nie je na to jednoznačná odpoveď...naozaj.



Muller začal teda s využitím energickej, hudobne otvorenej, neśkrupulóznej omladiny...súka? hit za hitom napokon sa zdalo, že celý koncert sú "len" hity...ozaj je Rišo výnimočne dobre medializovaný a rádiá ho majú radi...Nebude to ľahké, Rieka, Schody vo funk coververzii, Nebudem nahý, Cigaretka na dva ?ahy...atď atď...plus všetky české hity po česky...nejaké tie bonmoty v textoch... zčasti s úsmevným politickým akcentom, čo je však možno len chaos v hlavách angažovaného publika, česko-slovenské sentimentálne väzby ale hlavne: ....ach ten jeho vz?ah... taký veľký chlapec a tak to ním preniká, naozaj viditeľne. V skladbe Nebude to ľahké prenikol na povrch napríklad scatch, že: ...drahá, majetok náš rozdelí až ***dlhá pauza a potom namiesto súd divákmi prízvukovaný:*** ÚD!...pri konci pesničky opakovane vraj: a do zámku nepasuje viac ten Móóóóóóóóóój. ....zase dlhé úúúd, no proste zábava...komu sadla nech sa páči, vtip jak vtip...nevadí mi.



Prekvapenie večera : Dan Bárta... skludnil roztopašné publikum takým amerikanizovaným sólo barovým bejbi, bejbi, gay and starosti free-sólom á kapela...ľudia začali šomra? nevedeli aké to bude dlhé, ale po dvoch skladbách á´capella ...zazneli prvé tóny, neotrasitelného superhitu slovenských dvoch desa?ročí: Tlaková níž....a to bola tzv. trefa.



...velmi husté a perfektné aranžmány, rozcítený prejav s neočakávaným vysokým nástupom do refrénu v podaní Dana Bártu, ostatné spieval Richard Muller velmi fantasticky a ?ah z refrénom pre Bártu bol veľmi vydarený, priam paralyzujúci a život starej skladbe dávajúci...vokálne improvizácie v tejto skladbe v podaní Bártu, Tasslera a samotného headlinera...boli jednoducho umením nad rámec očakávaní...expresívne, naliehavé, perfektne vsadené do cca 10minútovej maxiverzie...zrazu bum bác ticho, spot-light biely na mikrofón, všetko v tme, Richard vpredu, biela košela, bez úsmevu, rozpažené ruky a ticho...začína potlesk, jeden druhý, všetci, aplauz, krik, dupot, pískot...dlho dlho, ľudia kričia Rišo, Riško...nahlas...keď tu zrazu gesto na ztíšenie, dav poslúchol...a zaznel známy flash: TAK ČO JE S TEBOU? .... .... bum prásk, kapela podskočí, dychy sa oprú, klavír, Fender, Hammond zakvília, bicie sólo...namiesto refrénu Richard spustí precítene do krásneho doprovodu etudu z Milovanie v daždi v povznesenom lietajúcom rytme, v maximálnej úprimnosti...vrchol koncertu sa nám na?ahuje, hoci sme len v jeho dvojhodinovom strede...a na konci tejto nadstavby do utíchajúcej kapely dospieva len jeden verš v jeho vlastnompodaní...a to dlhé: ...je tlaková níž.



Tromfol tým všetkých, vložil sa do toho, bolo to vidie?...úspech koncertu, bol zaručený.



Nebudem už viac písa? o spevákovi, ktorý skladá asi nejmenej kompromisov či balastu, je rešpektovaný u českej umeleckej (nie cirkusovej) smotánky...Hegerová, Hapka...hraný v rádiách, experimentujúci s pervitinom čo ho šlehne jak bič a diváci netušia, ze pepermint v jeho textoch nie je prísada do mojita...bonmotujúci na lsd, isto poctivo huliaci....to je ale ono! ...je to hviezda, má (mal) drahú modelku, žije si svoj život, nie sú to žiadne prešlapy, celkovo aj tak srší prekypujúcim IQ...skrátka livin´on the edge.



KONCERT však na svojich pleciach niesol Ivan Tassler...fantastické a presné vokály, energickos? celej kapely, rados? z hrania, nekomplikovanos?, neprekombinovanos?...priamočiary až big-bandovský bigbeat, lesk a efekty rock´n´rollovej špičky starej školy, Tasslerov brat sekundujúci za synthetizérmi a tiež spievajúci, skoro až drum´n´basove rytmické postupy v samostatnych skladbach...energia, nadšenie, trojité sóla, BEZPROSTREDNOS? ...absencia akýchkoľvek póz, hecovanie publika, divokos? styku s gitarou...mladistvé aranžmány, cover-verzie....synergia vzájomnej popularity...tak to bol IVAN TASSLER BAND.



Opakujem záverom, skvelý koncert odohral Tassler, je to hviezda, rastie a týmto spojením podvedome oživil jednu legendu R.Mullera, ktorý mu isto vela dal a týmto mu to Tassler viacnásobne vracia....nepodlieham balastu slovenského pop-biznisu, viac menej ma ani nezaujíma...ale Ivan Tassler band ma presvedčil, že v súčasnom štádiu aj vlastnej tvorby ich už nemožno opomenú?...dozreli, sú dobrí a naozaj ich to baví.



A som tomu rád, oplatí sa ma? na výlní niekoho normálneho a pritom tak všestranného ako je Tasslerband a Richard Muller.



Kto neverí, vraj 5.10. je ešte jeden koncert...tak choďte sa pozrie? a uvidíte, že je to pravda.



(-,