.....a miestami sa v sebe nevyznam ...nieee,nestracam sa sama sebe z dosahu,iba sa stracam v myshlienkach nad sebou a nad tym preco ,neviem

lasku opätovat tak ako to bytost na druhom konci nasho vztahu ocakava...

vzdy ked som sa zalubila,zakukala do niekoho tak vzdy mi to skomplikovalo,zmenilo niaku pocitovu rovinu,v ktorej som sa nachadzala...strucne asi takto radost,shastie/haluze a eshte väcshie haluze :)

a nikdy to shtastie a radost netrvali dlhshie ako to co bolo potom..

minule mi povedal moj velmi dobry kamarat , ze hm, ja som tak rozmyshlal nad tebou a nad tvojimi vztahmi ,a viesh podla mna je ti najlepshie ked nikoho nemash, vtedy nehaluzish,si taka vesela,radost ta je stretnut...

hej, vravim si v duchu pravdu mash clovece...lebo muz ,ktory ma ocari,zaujme a citi ,ze je to vzajomne sa vzdy ale vzdy vo mne zarucene sklame aspon doteraz to tak bolo ,lebo vzdy sa musi zamotat do toho niaky dalshi "ocarovac"...a potom moje hormony sa zblaznia ,a ja robim blbosti a ublizujem tym vshetkym naokolo.a potom si bucham hlavu o stenu ,vypinam telefon a cely den sedim za netom..uz nechcem uz sa to takto taha dost dlho.

najradshej by som si na krk zavesila tabulku s napisom:

"nezalubujte sa do mna lebo Vam ublizim" :)