svoje tehotenstvo si neuzivam s nohami vylozenymi na stole a v uplnej pohode. nie je to preto ze sa na babatko netesim...
tesim sa a mam aj svoje prirodzene obavy...svoje starosti, skolu, pracu chvalabohu uz nie :)
predsa len tehotenstvo mi zmenilo zivot o sto osemdesiat stupnov a ked pride mrnous bude to zase ine
nemam predstavu ako vsetko pojde dalej, ake to bude a vela nad tym rozmyslam a predstavujem si ano aj katastroficke scenare :)

ano deti su uzasne a to nase bude najuzasnejsie a najkrajsie..to je vlastne uz teraz.

a nebudem sa tvarit, ze som si predstavovala, ze dieta budem mat v dvadsatich troch rokoch, ze som dokonale vyrovnana a podobne zvasty a vlastne ktora buduca matka nema obavy ??

a hlavne ked pozna tajfun Vinca :)))