o VšadedušiVšadeduchovi VšeduchoviVšeduši
holy herb and the menhirs connection


a tak mi odhalili Tí Prastarí tajomstvo veliké, o tom ako je to s nami a s tými našimi snami

otázka inkarnujeme sa, a ako vlastne? aký je náš vzťah k celku, k Velkému duchovi? sme jeho čiastočkami, jeho kópiami, jeho aspektami.......?

nie

nesprávna optika

Iný uhol pohladu je pre Pochopenie nutný. Keď sa Všeduša inkarnuje nestane sa z nej individuálna duša, ani náhodou sa nestane samostatnou bytosťou ktorá má len spojenia s Celkom. Je to inak.

Svetová duša presakuje všetko, všetok čas a všetok priestor, nie je nič ani nikedy kde by nebola. V momente keď sa zrodí nový život, v momente vtelenia nepríde duša z druhej strany, ona sa len vleje do novej nádoby, ale tým sa nestane oddelená, je to ako keď sa špongia ponorí do vane plnej vody. Voda ktorá sa nasiakne do špongie ostane vždy spojená s vodou vo vani.Vedomie nie je ani náhodou oddelená samostatnosť, a už vonkoncom nie je produkované mozgom ako si myslí velká časť súčasných psychologických a neurologických vedátorov. Pomätenci.

Nie som toto telo, sme Jednota, ako voda či sieť, celý časopriestor je mnou (nami) presiaknutý, zabudli sme

a tým sme sa oddelili, z oddelenosti plynie strach, ten silnie, z neho potom bezmoc, z nej potom apatia, a kruh zabudnutia sa uzatvára, Učenie sa stratilo

Strach privolá ďalšie negatívne emócie, myšlienky ich nasledujú, ako dravce zhŕknu sa v zaprášenej stodole pri umierajúcom koňovi. Sloboda bledne
Sila odchádza, zvony bijú

PreCitnutie, záblesk, ako keď blesk pretne nočnú oblohu, poblúdili sme, celé generácie tisícročia blúdiace v labyrinte po svojich predkoch zdedených kruhoch negatívnych pocitov a myšlienok ktorých jadrom je nepochopenie v pocite oddelenosti od sveta vzniknuté, smrť sa smeje, voda sa leje, vždy presne padá, ako tá Múdra raz povedala, hviezdy rozhodila zo širáku do vetra



Every man and woman is a star
Od malička nesprávne pocitovo-myšlienkové vzorce našej mysle zviazali našu pozornosť, potlačili Vnímanie Cítenie, v kruhu sa točia slepé deti, nevedia nájsť cestu von z temnoty
Čistota, vo všetkých aspektoch, nadčasový náhlad na životné udalosti, spojitosť, všeláska, plynutie v toku, nové lúče roztopia lad

Ide o to že tak ako tá špongia čo sa pri jej hodení do vane nasaje vodou, a ostane so zvyškom vody ale spojená, tak sme sa zrodili, čistí a žiariaci, s Plným Spojením so Všeduchom, negativita tmavú škrupinu na okrajoch našej "špongie" stvorila, neprepúšťa lúče svetla, oddelili sme sa, jemnosť v hlbinu prepadla sa, zabudnutie, tmavá rozmrzelosť životom, nevidiac nič, necítiac spojitosť, Tichý Šepot Všeduše, intuíciou,Jasným vNemom ju mnohý Mocní nazývajú, je ale omnoho viac,je tým o čom nejde pochybovať, z najväčšej hĺbky žiariace Slnko.

Smutný tmavý závoj smúti sám, Svet zahaluje, slabo cez neho vidno, zmätený a nepredvídatelný može sa život cez neho zdať, nespravodlivý či dravý dokonca aj, ak stmavne privelmi, skamenie smútkom a strachom.
Dotkni sa ho, zameraj pozornosť, uvolni telo, uchop pevne svoju pozornosť, na liečbu sa zameraj, lyžica nie je.

holubice letia, jasajú, Citia že inakosť prichádza, k slnku doletia a späť, oheň donesú. Vuola (už zase raz tu nemám uo na klávesnici- pozn red. :o)) )zámer stvorí, ten cestu k Sile otvorí, odvaha a lahkosť nás nesie, čím čistejší si, tým škrupina tenšou stáva sa, svetlo preniká tak stále viac. Očisti stodolu od strachu prachu nánosov starých, na liečbu v jej najabstraktnejšej podobe svoju pozornosť zameraj, doveruj, poCíť, preveď sa sám, rozpusti tak okovy, Vnímanie sa tak odostre, roztiahni krídla, Vedomie Spojitosti, jadro nás ožije, čím hlbšie do seba zostúpiš, očisťovávajúc sa, záhadné fantaskné krajiny svojej Duše navštivujúc tak stále viac, všetky staré usadeniny, nánosy, jeden po druhom, druhý po prvom a čím ďalej tak väčšíe kusy na jeden šmah rozjasniť umne majstrom sa staneš, pocítiš raz hraničný prelom, keď čas sa zastaví a hviezdy prehovárať začnú, kamene ožijú, stromy, domy, lúky lesy, hojnosť čarovna objavíš vnútri, tajomno odkryje seba sa aj "vonku" tiež, jemný dotyk pocítiš, uVidíš prepletenosť, dotyk, celého teba dotkne sa, zistíš že do Vedomia ponorený si, ktoré je všade a že oddelenosť klamom bola. Škrupina rozpustí sa, ako sviečka ktorú roztopí Oheň Rána, zistíš tiež vec záhadnú jednu, porozumieť sa jej nedá, nekonečný popis by to bol, pretože prepojenosť nekonečná to je, hlások najprv tichý, stále silnieť v tebe bude, najvlastnejší nám je, jemnosť v srdci prebúdza stále viac, premena začala, zámer Pochopiť je,nechaj sa prúdom unášať, sleduj, mysel stíš, kročik po kročiku, najprv nelahko, na krátko, stále lahšie a lahšie s každým novým tento krát

ucítiš naraz zmenu, silnú a prehlbokú, zažiješ že keď tento hlások tichý v sebe prebudivší poslúchneš, hravo a lahko svojich cielov dosiahneš, prúd ťa ponesie, lahko a jemne, presne ale ako tá voda, čo padá vždy presne
keď prvý strom ťa tvojim menom osloví, a do uška ti pošepká čo a ako dnes najlepšie urobiť a čo nie radšej,ty ho zo zvedavosti najprv aj poslúchneš a ono to výde, a znova a znova, a znova a kamene poradia, obloha silou naplní, vtáky dušu tvoju očistiť pomožu, len ich poprosiť stačí, uvidíš že cesty späť niet, krídla roztiahneš a leť.
uVedomíš si vtedy že samota nie je, keď duch lesa ruku ti podá, spojenie silnieť bude každým tvojim zameraním pozornosti naň, Lahkosť a jemná Citlivosť ruku v ruke s ich sestrou hravosťou otvorí brány, po stáročia na nich sadal prach, zabudli ludia, Zrak im zakryl strach. Toto je s týmto spletené a hento s tamtým, spolu točia sa kruhy, špirála stúpa, Sila prebúdza sa, jas rozžiari staré vráta, otvoria sa dokorán, staré rany duše sa zahoja, Sila sa vráti, staré nepochopenia sa pochopia, skrytá spojitosť všetkých zážitkov života odhalí sa, pochopiť dobré presné, ponaučenie, z celkového pohladu aj v zlom a nepríjemnom. Ako tak stále viac dušu svoju od nánosov bažinných z necelostného pohladu omylov sposobených zbavovať každou očistnou meditáciou budeš, ucítiš Silou nesený/á (;O) ) že náhoda nie je a predsa sa svet inak chovať začne ako predtým než si začal, zvláštne záhadné (akoby)náhody do cesty ti prídu, najprv ádívné ramenom pohodíš, :o)záhadnéhm, stále viac ich je život ťa ponesie, duch sa prebúdza, nenechá už viac spadnúť ťa, do kola Sily vstúpiš, magnetom tvojho Zámeru staneš sa, ako tvoja duša očisťovať bude sa stále viac, vyššie kolesá rozhýbeš, udalosti vnútrom vycítit schopný budeš, hravo prepletať z oblohy zhliadať, božské tvorenie spolu so Všedušou spriadať, keď kruhy nimi sa stali, pochopili oni amen