myslim si, ze sam nechce ostat nikto. cloveku byva potom smutno. dalej ma napada, ze kto z nas je pochopeny? da sa clovek pochopit? isto je tu nieco vseobecne co plati na vela povah, ale aj tak to nikdy nedokaze vystihnut ani jednu osobu.
nazdavam sa, ze kracat zlatou - strednou cestou je riesenie (nie som si isty,odkial by som to uz len ja mohol vediet). ale je krasne, ked si na tejto ceste zanechame to zdrave krasne jadro ludskej individuality.
isto ma aj svoje vyhody nechat sa uplne pohltit davom, ale to snad nechceme.
takztiez ma svoje vyhody ostat brutalne, neovplyvnitelne 'sam sebou' , ale to sa potom s nami ostatni tazko dohovoria.
prepac, ze pisem tak vela a zaroven ponukam tak malo, ale nedalo mi nezareagovat, kedze tuto otazku si kladie podla mna vela ludi, nielen ty, nielen ja.
ak pisem hluposti, tak majte sucit a napiste mi to s nehou, krute utoky nezvladam. citim sa byt dost citlivym clovekom.
*respekt* ;o)