Svätoplukove prúty


Mojmír, Svätopluk a Predslav hľadeli do vyhasínajúcich očí svojho otca, ktorý im z posledných síl odovzdával svoje štátnické skúsenosti: Vždy ťahajte spolu, za jeden povraz - šepkal veľkomoravský vládca. A čo máme za ten povraz ťahať? - spýtal sa Mojmír.

Svätopluk zastonal a znovu sa prihovoril svojim synom: "Musíte byť ako jeden muž!" Synovia prikývli, ale Svätopluk junior sa pre istotu opýtal: "A ako ktorý muž, tati?".
Svätopluk cítil, že nadchádza jeho posledná desaťminútovka a bezmocne zašeptal: "Ak budete držať pohromade ako prúty, nikto vás nezlomí. Každého z vás však nepriateľ premôže ľahko." Predslav sa zamyslel a pre istotu sa spýtal: "Ktoré prúty máme držať pohromade, tati?"

Veľkomoravský panovník s námahou pokynul svojmu dlhoročnému sluhovi Jirkovi, ktorý mu do rúk podal tri prúty. Svätopluk rozdelil tri prúty medzi synov a vyzval ich, aby prúty zlomili. Synovia prúty rozlámali a zahodili. Vtedy si Svätopluk uvedomil, že zvolil nesprávne poradie, avšak pohotový Jirko mal už ďalšie prúty prichystané. Svätopluk ich zobral, zviazal a vyzval synov, aby ich rozlámali. Synovia to skúšali jeden po druhom, Mojmír odbehol po sekeru. Svätopluk nečakal na Mojmíra, prúty rozviazal a podal ich po jednom každému zo synov. Synovia ich poľahky rozlámali, pričom Mojmír svoj prút rozsekol, lebo mu bolo ľúto nevyužitej sekery. Svätopluk sa spýtavo zahľadel na synov: "Chápete?" Synovia prisvedčili: "Chápeme, tati". Vtom sa Mojmírovi vyšmykla z ruky jeho obrovská sekera, dopadla na hlavu umierajúceho otca a zabila ho.

Keď synovia vyšli na dvor, chvíľu postáli v tichej spomienke. Náhle sa Junior obrátil k svojim bratom a vyzval ich: "Bratia moji! Sľúbme si, že nezabudneme na odkaz nášho otca na smrteľnej posteli: Nikdy nelám prúty naraz!"
"Ty somár!" - ozval sa Predslav. "Lámanie prútov bolo iba obrazné! Otec nám chcel na smrteľnej posteli odkázať: Ak máš problémy, tak ich hoď na svojich najbližších a máš po problémoch!"
"Obaja ste sprostí!" - skríkol Mojmír mávajúc pritom svojou zakrvavenou sekerou, na ktorej sa ešte hompáľalo Svätoplukovo ucho. "Otcov odkaz znel: Čo nejde silou, ide ešte väčšou silou!".
"Pánové!" - ozval sa známy hlas Svätoplukovho sluhu. "Zkuste přemýšlet taky nad tím, co vám táta řekl."
"Aby sme ťahali povraz" - rozpomínal si Mojmír.
"A aby sme boli jeden muž" - dodal Junior.
"A aby sme držali prúty pohromade!" - víťazne zvolal Predslav.
"Takže indice máte, teď už jen to dát dohromady a budete vědět, co se tatínkovi honilo hlavou, když umíral."
"Predsa moja sekera." - odpovedal Mojmír a snažil sa striasť otcovo ucho zo sekery.
"Povraz, muž, prúty ... Nedáva mi to žiaden zmysel, vám snáď áno?" - spýtal sa Predslav a uskočil pred Mojmírovou sekerou.
"Mne áno" - ozval sa Svätopluk junior, ktorý si myslel (rovnako ako každý z bratov), že je z nich najbystrejší. "Povraz, muž, prúty - to je predsa jednoduché: každý muž si priviaže k sebe jeden prút!".

Bratom sa toto vysvetlenie veľmi zapáčilo a hneď to aj vykonali: každý z nich si priviazal k telu jeden prút. Keď už všetci Svätoplukovi synovia vyzerali ako autá z autodrómu v lunaparku, Svätopluk junior sa na chvíľu zarazil a spýtal sa: "Prečo by toto chcel po nás náš otec?". Predslav však odvetil otázkou: "A ty si vždy rozumel tomu, čo po nás otec chce?".

Synovia veselo odchádzali a navzájom si brnkali po priviazaných prútoch, ktoré sa im týčili nad hlavami. Z okna hradu ich pozorovala vystrašená tvár bývalého sluhu zosnulého vládcu. Chvíľu sa díval, ako medzi synmi vypukla hádka a následne bitka o to, kto zlomil komu prút, smutne pokýval hlavou a zašepkal: "Už aby tady byly Maďaři."

Zdeno Jašek