Ta si pamätám, že som sa sem dostal po nejakej šialenej noci. Som si myslel, že to je záchytka. No čo, jednu noc zvládnem a aspoň sa budem môc? vytahovat s hustou príhodou zo záchytky. Ale ja som tu už nejak dlho. Doprdele. čo sa deje??? Ležím na posteli v izbe pri dverách. Vedla mna su este dve postele. mam pocit, ze som k posteli priputany. Vsetko je biele. Zaspavam. Budim sa. Mam navstevu. Zuzatka. sme v malej miestnosti osvetlenej zltou ziarovkou. Pyta sa ma, ako sa mam. Nieco jej odpovedam, ale zrazu sa pristihnem, ze ju drzim za golier jej kozenej bundy a lomcujem nou. Snazim sa ju presvedcit, ze som tu nepravom. Potom si uvedomim, ze sa spravam ako dement a ospravedlnujem sa. "to bude tymi liekmi, co do mna pchaju", urcite do mna jebu nejake svinstva. Sakra. Pochybnosti. Uz neverim ani sam sebe. co tu robim??? Dokedy tu budem??? Zuzatka odchadza. Som sa spraval ako idiot, co ked tu fakt patrim???Preco ma nenavstivia sraci z kapely??? Spim. V deliriu. Dva tyzdne. Uplne mimo vedomia. Cisty stav. Mam navstevu. Fractal a Wiliam. Idem sa s nimi prejst. Pytam sa personalu, pokadial je mozne sa prechadzat. Mam v umysle ist na to najvzdialenejsie miesto v areali. Ukazuje na vzdialeny strom pri plote. Po ceste sa ma chlapci pytaju, ako sa mam? Ako sa mam??? V podstate mi je vyborne. Mam povznesenu naladu. Usmievam sa. Pospevujem si. Lahko sa kraca. "Asi mi pichaju nejake psychotika, antidepresiva, abo daco" hovorim a pozriem sa na svoju ruku. Na vnutornej strane pravej ruky zbadam cerveny flak a asi 3 alebo 4 vpichy. Hmmm. Cestou sa pytam nejakej bufetarky za oknom, ze kde to vlastne som. Nevie, ona tu len robi kavu. Sakra. Ideme dalej. Je mi lahko. Blizime sa k stromu, chlapci vo mne prebudili spomienky. Co som robieval predtym??? Chodil som do prace. Do prace? Jasne, treba ist do prace. Do prace. Teraz . Strom sa blizi. Lezim v izbe. Usmievam sa. Strom za oknom sa hybe a mava na mna konarmi. Pozriem sa na hodinky. O minutu mi bude zvonit budik. Treba vstat. Treba ist do prace. Zapinam radio...