Milí denníček.

Pre mnohých, pardón všetkých ľudí ktorých poznám som nepochopiteľný, iný, divný, čudný človek. S tímito prirovnaniami sa stretávam už od základnej školy. Stále počúvam, že nikto nevie ako zareagujem resp. čo urobím. Stále žijem vo vedomí, že oni sa na svet pozerajú inak a oni stále nepochopili v čom je problém. Myslím že som ten najednoduchší človek, ale nikdy nepochopím, že prečo ostatný to robia všetko také zložité. Je to predsa také jednoduché. Pomôc? v rámci možnosti čo najviac nezištne a očakáva? pomoc keď mi bude zle. Stále neviem pochopi? egoizmus. Všetci chcú čo najlepšie vyzera? v spoločnos?i s vedomím, že vzbudzujú rešpekt. Dokonca aj ja mám občas nutkania dokáza? svetu resp. ľuďom okolo mňa, že majú divný názor, ale nakoniec to skončí tak, že sa to otočí proti mne a pokazí mi to náladu. Som konzervatívny vo veľa veciach, ale by? konzervatívny vo vlastný názor je podľa mojej mienky to najhoršie. A predsa si stále myslim že oni majú divný pohľad na svet. Stáva sa mi že poviem jedno, ale pritom robím to isté a uvedomím si to veľmi neskoro. Avšak vtedy už cesta spä? nieje a ja neviem či sa oplatí kľučkova?, alebo sa jednoducho na celú situáciu vysra?. Tak to sú momentálne veci čo ma trápia a ďakujem ti denníček že si taký láskavý a si ma vypočul.