vzdy som mal problem s nejednoznacnostou. kazda nejednoznacnost ma vzdy 3 alebo viac moznych vyznamov. "A" alebo presny opak "A" alebo nieco uplne ine, o com ani netusim, len viem ze by mohlo existovat, napr. "B".



znamenalo to "odid", alebo "pod blizsie"? jasne, ked to neviem desifrovat, tak nech urobim tak ako to ja chcem. ja neviem co chcem, ja neviem co si myslim, ja vobec nemyslim, moj mozog uz davno rezignoval na nejake myslenie, to co sa na mne zda ako priznaky inteligentneho spravania je uz len tupa zautomatizovana reakcia tela na okolite podnety, mozog je OFF!

a neviem kde sa zapina :(



teda, presnejsie, nie je off. je v akomsi bahne a kolesa presmykuju naprazdno na mieste. asi som ho raz dlhodobo pretazil a zhoreli mu niektore obvody. najhorsia situacia v tej dobe bola, ked som sa vlastneho otca spytal na nejaku vec, ktoru som potreboval vediet. odpovedal mi asi minutu. so zaujmom som na neho pozeral a prikyvoval. ked dohovoril, uvedomil som si, ze netusim co povedal, v mojej hlave nebolo zaznamenane vobec nic z celej odpovede. ani len ozvena slov. a bolo mi trapne povedat... co si hovoril? akosi som ta nevnimal...

nema to nic spolocne s inteligenciou. stale som schopny urobit niektore bezne dostupne IQ testy na plny pocet bodov. ale inak som vypatlany a moje myslienky zacyklene v plytcinach reality. mam problem sa sustredit. na cokolvek. dopredu idem, iba ak ma nieco zaujme, ale prikazat si "sustred sa na ..." nedokazem. a mozno ani nechcem dokazat. chcem! ale nedokazem sa sustredit na to aby som sa sustredil. dalsia slucka v plytcine reality.

co s tym?



zaroven vyhladavam cim dalej tym intenzivnejsie vzruchy pre svoj mozog. prehrnam sa informaciami na sieti. plavam pomedzi ne, skacem do nich a ponaram sa. o kazdu sa obtriem, kazda ma na chvilu zaujme, ale jej hlbsiu analyzu odkladam na neurcito. na nikdy. vzapati ma zaujme dalsia. a dalsia. a dalsia. a dalsia. ak sa na chvilu pri nejakej zastavim, o chvilu uz mam nutkanie siahnut po inej. abstak. aspon zbezne sa obtriet. a v hlave stale vacsie prazdno. nekompletne utrzky nekompletnych informacii. musim to zastavit. musim najst svoj strateny rozum. niekto si rozum prepije. niekto prehuli. ja si svoj nechcem pre-citat.



a najhorsie je, ze pracujem s informaciami. ked si pomyslim, co vsetko by som mal teraz nastudovat, tu kopu dokumentacie, chyta ma panika a utekam na web za drobnymi zaujimavejsimi utrzkami. tie predsa nechcu aby som si ich pamatal.

stop or go? co je spravne riesenie? nejednoznacnost. uz zase. spravne bude to tretie. to ktore nepoznam.