Jedna moja kamaratka mala priatela. Bol to dlhsi vztah, podla nej plny lasky. Jedneho dna sa vsak, ako to uz v nasom nerozpravkovom svete chodi, rozisli. Nebol to rozchod jednoduchy, zrejme sa aj pekne pochytili za pacesy. Je to uz davnejsia historia, ale aj dnes, pri akomkolvek ich kontakte prevazuje napatie. Pre mna je to dost nepochopitelna situacia. Zvlastny stav beztiaze vztahu dvoch ludi, pri ktorom neviete povedat, kde je hore a kde dole, ci stupa alebo klesa.



Nebolo by to nic neobvykleho, keby prave dotycna osobka nebola jednou z tych, ktore zakladaju svoje vztahy na laske. Zaujalo ma to natolko, ze som opat zacal premyslat nad tym, ci ludia naozaj vedia, ze laska je to prave, co da ich zivotu smer a ci prave to, co prezivaju je skutocne laska, ktora naplni ich zivot. Aj ked je to cisto subjektiva zalezitost, mozno to niekoho zaujme a prinuti zamysliet sa.



Ak by som mal zacat trochu od buka, tak mam pocit, ze sa na nas zovsadial vali laska. Je uz uplne vsade a stala sa symbolom pokoja a spokojnosti. Ak potrebujete ludi ovplyvnit a vyvolat v nich upokojenie, pouzite motiv lasky. Sme nou tak preplneni, ze sa tym uz nik nezaobera. Mnoho, velmi mnoho ludi ju berie ako lajtmotiv svojho zivota, neuvedomujuc si, ci je to naozaj tak. "Laska hory prenasa" a podobne memy dostavame uz od utleho detsva v rozpravkach. Ale aj to, ze "pecene holuby nepadaju priamo do huby". A to, mam pocit, ze je jednou z veci, ktoru si mnoho ludi pri tomto neuvedomuje. Laska je velmi velmi silna vec a dokaze ludi spojit. Spojit natolko, ze dokazu spolu odolavat nastraham, bok po boku rozumejuc kazdy tomu druhemu, zijuc v harmonii a slobode (zvlastne, aj do mna vtlacili taketo veci :o) ) . Nedokaze to vsak sama. Musi sa pracovat nielen na vztahu samotnom ale aj na laske. Nikdy to nebude ona, ktora za vas vyriesi problemy vasho vztahu. Tie male odlisnosti, na ktorych je potrebne dohodnut sa, najst kompromis, ale ktore dokazu silou vody rozdrvit aj kazde kamenne zamilovanie alebo pobluznenie. Len laska posilnena pocitom otvorenosti voci druhemu dokaze to, co sa nam snazia navraviet skvele serialy a filmy, pripadne spisovatelia realnych pribehov, v ktorych zakladne charakteristicke crty cloveka vychadzaju z jedinej situacie, z uplne chabeho poznania toho druheho? A ako mozete byt otvoreni voci cloveku, s ktorym si neviete vyjasnit ani zakladne postoje vasho zivota a v podstate neviete, kto to je? Nieto este, ked su uplne odlisne a vase pomatenie obycajnym blahovym zamilovanim vydavate za lasku? Laska musi vyrast. Z niecoho. Moze to byt zamilovanie, moze to byt uzasnutie nad tym druhym, moze to byt povab, moze to byt cokolvek... Musi vsak nastat suhra. Dlhodoba. Laska sa stava symbolom lenivosti. Chcete mat spokojny a pokojny zivot? Chcete si hoviet? Potrebujete lasku. Ona vyriesi vase svary a necha vas pokojnymi do konca zivota.



Nechcem vyznievat negativne a sam dost verim, ze laska je jednou z najkrajsich veci, ktora moze vas zivot naplnit uplne do plna. Mam vsak aj pocit, ze v zivote dostanete len to, co si zasluzite. Lepsie povedane, o co sa zasluzite. Preto ten zaver predchadzajuceho odstavca. Nie je mozne dosiahnut niecoho bez akejkolvek snahy o dosiahnutie toho. A ciro-ciry vyber cloveka, do ktoreho sa dokazete zamilovat zrejme nebude postacujuci. Ale to si myslim len ja a mozno si to len sam stazujem... ? ;o)



Vratim sa este k tej mojej kamaratke. Nikdy sa od rozchodu nedokazala stretnut s byvalym priatelom a porozpravat sa. Usmiat sa na seba. Dokonca by som povedal aj to, ze myslienka na neho jej vo vacsine pripadov tiez neprinesie usmevik na tvar. A pritom medzi nimi bola laska. ta ista laska, ktora dokaze preniest spominanu horu, laska ktora pretrvava na veky. laska, ktoru ak ste ju voci niekomu citili, tak ju citite do konca zivota, bez toho, aby sa stala vsednou, ci uz s dotycnou osobou ste, alebo je uz s niekym inym. A tu sa nedokaze preniest ani ponad ich jesitne ega. Ich vlastne osobnosti dokazali zahubit to, co pretrvava vecne? vecnu lasku? Privadza ma to opat k rozdielu medzi laskou a zamilovanim. nie je vsetko zlato, co sa blysti :o) chich. vravievala mi, ze laska je to prve, co musi mat vo vztahu a bez lasky nemoze jej vztah fungovat, pretoze laska je ta najvyssia hodnota vztahu dvoch ludi (co si aj ja myslim, ze je, ale isto iste nie len tak z modreho neba sa k tomu dopracuju). rozum je to vedlajsie, co sa bude riesit az potom, zvykla dodat. nuz, teraz je prave rozum a ego tym, co jej brani teraz stretnut milovanu osobu. ego zatienilo lasku? je to vobec mozne? alebo to, co zatienuje nie je a nebola laska? nuz. v tomto ani ja neviem odpovedat a strielal by som len tak bez mierenia. to by uz bolo vecou vynesenia sudu, a to si moze vyniest len kazdy sam nad sebou :o)) je len jasne, ze na istu dobu sa po rozchode jesitnost a egoisticke myslienky v pohode prejavia, ale laska je prave o tom, ze clovek by sa mal citit okrem ineho slobodny a nie nou sputany. a priputavat toho druheho cloveka k sebe aj napriek tomu, ze je s nami nestastnym nie je asi to, co by sme mu chceli dopriat. preco sa preto nafukovat a citit sa dotknutym a podvedenym? nie je to ten spravny pristup. myslim, ze prave ta laska by nam mala pomoct si to vsetko uvedomit. ze sme slobodni a zit s niekym znamena prijat velmi mnoho kompromisov a vyriesit kopec problemov, ktore za nas nik iny nevyriesi. a len na takomto zaklade by mohla vyrastat Laska. Povrchnost a lenivost cokolvek riesit s niekym - to laska nikdy neprekona. lebo tam ani nikdy nebude.