Mal som uz vsetkeho po krk a potreboval som sa nejak ventilovat. Ten vztah ma ani trocha nenaplnal ja neviem kde bola chyba asi vo mne (to je jedno). No skratka supol som na to kolac ani ne cely a siel som. Kam no predsa za nou ,egoista baviaci sa na veciach plynucich a nejak som ani nemyslel ze to ucitim ked mi to zrazu v parku preplo a ja som zacal skakat neskutocna energia vo mne no bavil som sa euforia a stale to gradovalo . zrazu mi minúta pripadala ako hodina a ani neviem ako sme sa ocitli vo vp cku a ja nepricetny. Predo mnou kozlik a ja so sirokospektralnym vnimanim reality. Mlcím ako hrob a nechápem ,co sa deje vlasne ani nic. Stale intenzivnejsie prehlbovanie pocitov som to nestacil rozdýchavat pretoze to vo mne stale rastlo. A tak som vzal veci rozlucil sa s nou a vybehol napriec tmou nevedno kam s pocitom viny. Smad som dostal a jaky no a este jeden telefonat kamosovi lebo vazne neviem co zo sebou porad mi ja som uplne priotráveny. Musis chodit, chodit, pit, pit, jednoducho to zo seba dostat. Já ani chodit som moc nevedel , nekoordinovane pohyby ,shellka jeden drik, druhy, a treti so sebou bude to este dlha cesta. Ze idem smerom domov ale cestou sa stavim v parku ze sa vychcim ale spoza tych velkych kamenov zacali na mna vyskakovat velke tienove obludy tak som odtial zdrhol a isiel sa vyvalit na murik.
Sedim prezivacky asi hodku zavrete oci a zrazu ma nieco zo zadu obleskne jeeezis co to. Som sa zlakol a vybehol smer neznamo. Chodim tymi ulicami stratený a nechapem kde som a preco mi to ide tak pomaly ja uz to nechcem...fu prec odtialto. S kazdeho okna ma niekto sledoval a vsetci psi na mna stekali. Chcem sa prepnut do normalu a nepocut uz tie zvuky zistujem ze mam zapnutut mp3ku. No paranoje jak na beziacom pase a ludi som ani nemohol vidiet. No zapasil som sam zo sebou a nakoniec sa v depresiach, dehydrovany odplazil domov ani neviem ako. Ani dobry ani zly ale ten najhorsi zazitok. Vsetko je to o psychike a na to treba davat pozor. Dufam len ze uz podobnu mysticku cestu nezazijem.
