nuz, ked pridem prevecerom domov z roboty, v stave, ze by som najradsej vytuhol pred telkou aspon na hodinu, dal si pivo a na vsetko zabudol, a spoza dveri vybehne maly bubak, s krikom "tata, tata" a chce sa nosit, hrat, pustat rozpravky, citat rozpravky, vycikat, utekat do auta a vozit sa po meste, nedajboze "pije dudik" - teda pit dzusik, najradsej by som v tom momente usiel. Ale po takych piatich minutach ma vsetky tieto hnusne myslienky prejdu a tesim sa, ze som s nim.
Samozrejme, ze ma svoje chvilky, ked je tvrdohlavy, neposlusny, pooblieva cajom celu sedacku a mamine papiere z banky a vsetko, nechce jest, vykrikuje... ...ale potom pride ku mne, zavesi sa mi na plece a zase je vsetko v poriadku - ved je to nas maly bubak, ktoreho sme chceli, tesili sme sa nanho a uz skoro dva roky mu venujeme vsetok volny cas. A ked dostane surodenca, tak sa asi po mesiaci obesim na lampe, ale uz sa na to tesim :)))

A podla mna to budes mat rovnake - ked sa to narodi, prvy krat zoberies toho maleho cloviecika do ruk a prilozis si ho k prsniku, prejdu ta vsetky tieto myslienky - odvtedy to bude to najkrajsie, najlepsie naj, naj, naj babatko, ake sa kedy komu narodilo.