cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
2857439
2858292

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
8 ❤️


show[ 2 | 3] flat


A este mi to neda (heh, nechce sa mi pracovat, tak sa tu vylievam:-), ale poviem ti, ze neviem si predstavit uz zivot bez dietata.
Skoncila som skolu, potom som statocne kalila par rokov, trochu povyvadzala, pobehala kade tade, vsetko to bolo OK, ale potom taka ta nespokojnost a nenaplnenost. ked prislo dieta, zivot sa mi uplne zmenil a ja som bola tomu dietatu a aj tomu panovi hore, velmi vdacna za ten dar materstva. On je konecne nieco fakt super, co sa nam spolu s muzom v zivote vydarilo tak, ze sme s tym spokojni:) Od kedy sa narodil, tak s muzom sa casto rozpravame - "ach, on je taky krasny, mudry, sikovny, neni mozne, ze je nas,len nas, plod nasej lasky, nase dielo:-o)"
Dava nam pocitit, ze sme prenho ti najlepsi rodicia, a ako nas miluje, ten prvy usmev, jeho objatia a stisky, pritulenia v noci v nasej posteli, ked za jednu ruku drzi mna a za druhu tatina a hovori nam "Vito, mama, tato, to je partia" - to stoji za vsetky tie nepohodlnosti, co su s nim spojene...A vikendove rana, ked sa prvy zobudi v nasej posteli (hej, spi s nami v posteli, tak sme ho naucili, noaco), samozrejme, ako zakon schvalnosti sa cez vikend musi budit skoro, ten maly terorista:-), posadi sa medzi nas a zacne nas oboch pusinkovat a nasilu nam otvarat oci ("vstavat, cvicit", krici - vsetko si pamata, co sme kedy hovorili:-), no proste je to uzasna terapia na vsetky problemy zivota, co musime riesit, kazdodenna rutina, otrocenie v praci, atd....pridem vystresovana z roboty prenho do jasli, skoci mi do narucia a robotu tym padom z hlavy veselo vypustam....
---------------------------------
Sorry za ten osobny vylev, revem tu teraz jak mala, strasne mi chyba, uz dva tyzdne je na vychode u starych rodicov, ale zajtra nam ho konecne dovezu. Hah, tesili sme sa, ako si to tu bez neho sami uzijeme, ako za starych cias, jak budeme kalit na parties, chlastat a podobne...ale skutek utek, aj tak sme nikam moc nechodili, len sedeli doma a prezerali si v pocitaci jeho fotky...Dnes to teda napravime, pojdeme na koncert Clary Hill, vyspime sa a uz budeme netrpezlivo cakat:-)




00000101000635390006355601122092028574390285829202858614
táta tomík
 táta tomík      12.01.2007 - 11:17:29 , level: 1, UP   NEW
my spime tiez vsetci3 spolu v posteli (na to ze ma mala 4apol to uz zacina byt trochu povazlive - tak uz to pomaly ideme zmenit) a tiez sme mali obdobie ked nas rano budila pusinkami, lenze to moc nepomahalo tak potom to skusala tak ze nam pichala do oci a to uz bolo horsie:-)

inak ale suhlas s tym ze asi najkrajsie chvile su v posteli - o to sa asi ti co nechavaju decko same zaspat pripravuju - najkrajsie veci povie prave tam, aj najviac ukaze ako nas lubi..minule napr rozpravala prvy sen co si zapamatala - a takym stylom ze bolo jasne ze si nevymysla (ako predtym ked stale tvrdila ze sa jej snivalo "o esterke" - nasom psovi byvalom) - teraz bolo ze "isla som hore po schodoch...dole bol moj...a potom som vysla hore a tam bol adam (jej stara laska z utlych liet)" - normalne bolo vidno ako to nevie popisat ("dole bol moj") a len hlada slova na obrazy co ma v hlave..