Daco tazke sa mi usadilo v tele coho sa neviem zbavit odkedy som sa vratila domov z cesty dlhej, skoro mesacnej (dlzkou aj charakterom)

Ked cely cas spite pod holym nebom, nenapadne vas doma ustlat si perinu, spacak sa hodil na kopu a bolo. Ked cely tyzden papate len z konzervy, ktoru po pouziti smarite do nejblizsieho kybla, nenapadne vas doma umyt riad. Ked mate cely cas na sebe dvoje gate, neviete co si pocat so stale sa zvacsujucou kopou oblecenia ktora vznika pri neustalom vytahovani novych zvrskov zo skrine. Ked ste zvyknuti vsetko si nosit zo sebou v batohu na chrbte, od samej radosti, ze to uz nemusite robit, mate roztahane vsetky veci vsade a radsej sa o ne budete tri dni potkynat, len aby boli co najemenj usporiadane. Ale najhorsie na tom je, ze od vas zase niekto nieco chce. Ved skoncili prazdniny, tak sa pustime do toho. Mas nejake zazitky? No tak na ne rychlo zabudni a uz sa sustred na to, NA CO MAS!

A tak sa kazdy sustredi na to, na co ma a ja sa bojim, ze zutekam ked zasa uvidim tie iste ksichty s milion poziadavkami na moju osobu, ktore ani nenapadne, ze mozem uplne bezdovodne povedat NIE.