"......Ze pre nu vzdialenost neexistuje, .........ze dvaja mozu byt na mile vzdialeni a predsa spolu sediet na vrcholoch Tatier,........ tesit sa z pritomnosti toho druheho.



neveris?

pozri sa na nebo, ...........sedim tam na oblaciku, kupem sa v lucoch tvojej lasky a neprestavam zasnut nad tym, ze z perspektivy milujuceho srdca su priestor a cas

I L U Z I O U."



dakujem za tieto riadky a opat verim v silu lasky.

lebo laska je krasna aj ked boli,

na cely zivot aj ked trva iba par tyzdnov,

navzdy, ak dvaja chcu byt dvaja (alebo traja, styria... ;))



a ak to nevydrzi, stale su tu spomienky a tie mi nikto nevezme.





som stastna....