vymizlo mi teplo zo žíl

kvietky sa ma boja

srdce ešte bije,

v strohom rytme stroja



spravím trhaný pohyb



obzerám si so záujmom zrkadlo

fragment, neostrý obraz v ňom

toto dievča dopadlo

mihne sa do noci

zaspí s prebúdzajúcim sa dňom



do žíl striekam nemrznúcu zmes



umelé kvety do vázy

akože š?astie a po kvapkách

počas falošnej extázy

maskujem vpichy na rukách



vlním sa v akváriu bez vody



rozmarné tvary , neistý krok

chvíľa je bublina,

prázdnota, plná pohody

nič zostane zo mňa

a popísaný karisblok