recenzia na české vydanie (vyšla v 3/4 revue):

Napriek tomu, že pojem D.A.Z. za 15 rokov od prvého publikovania vychladol, nemožno mu uprieť potenciál a príťažlivosť aj dnes. Hakim Bey stavia D.A.Z. na odpore voči prostrediu ekonomiky voľného trhu stráženej sledovacími technológiami a vytvorení enklávy sociálnej a kultúrnej slobody, kde môže, i keď nie nadlho, mimo dosah autority prekvitať chaotickejší, spontánne organizovaný život. V texte spomína celú radu menej známych dočasných „ostrovov v sieti“, vytvorených na báze pirátstva (ostrov Tortuga, Libertatia), hulvátskeho umenia (Republika Fiume), politickej ideológie (Mníchovský soviet) alebo snahy o získanie štatútu indiánskeho kmeňa (Rampaughovia). D.A.Z. je “guerrillový projekt, ktorý oslobodí oblasť (územia, času, imaginácie), a potom ju sám rozpustí, aby ju mohol vytvoriť inokedy a inde predtým, než ju zničí Štát”. Takúto taktiku nazýva “poetickým terorizmom” a absenciu definície formy “anarchickou ontológiou”, oba motívy sú príznačné aj pre samotnú osobu Beya. Od prvého vydania D.A.Z. sa z podzemného súfiho a propagátora učenia Maurskej cirkvi (vetva islamu, hlásajúca maurský pôvod Afro-Američanov) stáva kultový hovorca akejsi zamatovej anarchie. Priaznivcov si získava predovšetkým neútočením na existujúce formy, skôr poetickou integráciou z nich vybraných čiastočiek. Úspešne spája najmä pôžitkárstvo a politiku. Upustením od konzistentnosti a popustením medzí kontextu si otvára priestor pre synkretický akrobatizmus, volajúci po pasívnom obdive. V tomto bode je na mieste čitateľa oboznámiť s faktom, že Bey otvorene ráta do anarchistických slobôd aj “slobodu lásky muža a chlapca”, pedofíliu. Je otázne, či by si fenomén D.A.Z. získal širokú popularitu, keby sa Bey aj v jeho koreňovom texte nevyhol téme, ktorú v básňach a prekladoch oslavuje už od začiatku 80-tych rokov. Za pozornosť stojí krátky text Proti multikulturalismu, kritizujúci fenomén ako neo-imperialistickú páku americkej vlády pre riadenie “spolužitia” kultúr, kedy je v diktatúre konsenzu väčšina kultúr okrajovým zdrojom exotického tovaru. Knihu uzatvára rozhovor, v ktorom Bey tvrdí, že zo skúseností vlastného vydavateľstva Autonomedia vidí, že anti-copyright predaju knihy pomáha. Idea copyleftu v publikáciách je však v našich končinách len slabým vánkom. Napriek tomu, že HTML verzia textu je na internete uverejnená v anti-copyrighte, český preklad je copyrightovaný.