Zaujal ma Pulov denník tento:

.

Predovšetkým témou, ktorá má priamy ?ah na bránku, bez nadbytočných jazykových ekvilibristík.)



Áno, homelessák či bezdomovec, sú témy vyvolávajúce pozornos? a určitú slabos? diskutujúcich, ktorí zdôrazňujú potrebu pomáha? a stavajú tým bezdomovca do odkázanej polohy. Asi tomu tak aj je. Ale vždy?



Sociálna demagógia sa veľmi často priplieta do tohto fenoménu, ktorým život na ulici nesporne je. Dobre...štát, inštitúcie, tretí sektor a neviem čo ešte...toto sú všetko v našich očiach zrejme kompetentné osoby, ktoré by mali kona? a uplies? tú záchrannú sie?, ktorá sa bude postupne silnejúcou ekonomikou zdvíha? a zdvíha? až sa stane sie?ou hojdacou, v ktorej by sme si všetci chceli hovie?, najlepšie s výhľadom na more či olivové háje oáz. Ľudia by s tým isto súhlasili, keby tí čo bijú sa denne o svoje životné potreby boli o mnoho vyššie...horšie by to však bolo, keby sa ten rozdiel zmenśil natoľko, že by začali zabezpečenému homelessakovi závidie? jeho životný pokoj vyplývajúci zo spokojne rezignovaného postoja a porovnávali by ho s tým, čo všetko musia oni denne podstúpi? aby dosiahli len o niečo vyššiu úroveň...avšak pri ďaleko väčšej spotrebe životného času, síl, námahy či psychického stressu vyplývajúceho zo zopdovednosti ani nie tak za seba ako napríklad za svoje okolie. Zodpovednos? za svoje okolie a ľudí v ňom.



Toto už je kruh, ktorý málokedy vidíme, pretože predstava bezdomovca je v osamotenom človeku na pokraji svojej existencie s vystretou rukou a beznádejným údelom osudu. Je to tak?



Vz?ah ľudí k majetku a životnému prostrediu, nie k tomu všeobecnému prírodnému celku, ale k prostrediu, kde sa chceme nachádza? a nachádzame, je rôzny. ´Chceme´ je tu na mieste, lebo toto vieme ovplyvni?. A tak nájdeme rôzne typy bezdomovcov, ktorí sa umiestňujú do životného kolobehu...rovnako ako aj my, tí druhí, čo za nich preberajú ich ciele.

(...to sú tie otázky, či mu radšej dám rohlík alebo flašku alebo peniaze alebo ho pozvem domov do kúpelne či do spálne.)



Podľa môjho názoru tento pohľad má trhliny...pomôžeme si príkladmi bezdomovcov v konkrétnych prostrediach.



...bezdomovec zásadne sa nevzďalujúci od nonstop Tesca na viac ako 50 metrov, odhadzujúci odpadky všade navôkol, zatrpknuto nadávajúci ľuďom naokolo, strašiaci deti a žobrajúci peniaze nevhodným spôsobom. S pohľadom plným pomsty a závisti. Pri?ahujúci k sebe skupinu rovnako neaktívnych indivíduí, ktorí nezriedka ani bezdomovcami už nie sú, ale za to tento agresiu stupňujúci postoj im vyhovuje, práve vďaka neviazanému alkoholizmu. Takéto tlupy neriešia svoju situáciu ani len tým, že by sa premiestňovali tam, kde aktuálne môžu uspokoji? svoje nároky lepšie. Tento typ nesie skôr náznaky tvorby gangu s malým potenciálom k závžnejšej kriminalite ale na tých istých násilných princípoch, nakoľko sa mlátia sami medzi sebou o vodcovské pozície a okrem totálnej nehygieny, ktorá v letnom období vôbec nie je nutná, chodia s krvavou tvárou po okolí a čo budem písa? ďalej, poznáte to sami.



...ďalším typom bezdomovca (...a poznám takých), sú tí, čo berú svoje postavenie ako životnú realitu a snažia sa ju zlepši? svojpomocne. Isto nemám na mysli ekonomický zázrak a uplatnenie sa konformným spôsobom, o tom už pochybujú avšak uvedomujú si svoju voľnos? a slobodu, ktorá sa stáva prioritou. Nájdu si praktické miesto na prežitie...pri záhradných oblastiach na okraji mesta, v ruinách hradov či pamiatok, v opustených hospodárstvach, pri rybníkoch, opodiaľ dedinských hospodárskych usadlostí, čo umožňujú rozvoj svojho miesta na život. Postavia drevené doskami obité baraky, natiahnu vlnitý plech na strechu, oplotia si pozemok, ktorý chcú ma? pre seba. Rozvešajú šnúry na prádlo, zoženú sliepky, starú pec, staré kreslo a žijú si v slobodnom čase s myšlienkami na zimu, s určitým reflexom na pravidelný prísun dávok či podpory, ktorú však investujú do tohto svojho miesta. Možno na zimu sa stiahnu do mesta do kanálov s teplovodným a teplovzdušným potrubím, ale mnohí aj nie. Osídlia miesto, kde ich nikto nevyháňa, kde svojim snažením získávajú sympatie a následnú pomoc. To je už pomoc, nie dar...ktorý konieckoncov dávame svojmu svedomiu viac ako im samým. Zžijú sa s prostredím, alebo si prostredie vytvoria sami. Miera ich spokojnosti zo životom rastie, pretože život, ktorý zvolili má nesporne aj výhody oproti konformným spôsobom posudzovania štandartnej existencie v produktívnej spoločnosti mestského typu.



...možno, že pre rozsah tohto denníka už postačí len tretí typ bezdomovca. Tým je človek dobrovoľne sa neupínajúci na majetok, slobodne riešiaci svoj pohyb po krajinách. Existujúci v komunitách, ktoré si pomáhajú a udržujú sa vzájomne na vysokej úrovni kultúrneho rozhľadu, lokálnych možností, vlastnej kreativity, vlastných sociálnych vz?ahoch a podobne. Mám na mysli aj squatty, ako okrajové fungujúce jednotky poskytujúce dostatok príležitostí na kontakt a vlastnú previazanos? s ľuďmi. Tieto spoločnosti sú častokrát rôznorodé, informované o živote podobných celkov, vedia si lokálne pomôc? s energiami, jedlom, bývaním. Sú celistvé a mobilné...(až po soundsystémy s hnacími ekonomickými silami ako predaj drog, hudobné a vizuálne produkcie či iné činnosti... bez posudzovania ich správnosti či opaku, avšak svojim úžitkom zásadnými pre život najmä ten najslobodnejší). Tento príklad je už hodnotná voľba, racionálny pohľad na seba a svoj svet. Nezriedka ho zvolia aj ľudia z iných sociálnych śtruktúr ako spôsob svojho života.





Je teraz na nás, či naďalej budem vníma? bezdomovca ako nesvojprávnu na milos? a milodary odkázanú bytos?...alebo mu dáme vážnos? a úctu ako človeku, ktorý si sám vybral. Možno nie vždy bezdomovský stav...ale to, ćo s ním spraví a ako naloží s tým, čo má v sebe.



V prospech osobnej slobody, vlastného životného postoja a v prospech integrácie k tým, ktorých si vybral ako svojich súputníkov, tak ako aj my stretávame ľudí v bežnom živote. Bezdomovec je každopádne osobnos?, ktorá vie ži? a má možnosti voľby. To, že má menej ako sa vo všeobecnosti pokladá za minimum je už len problém nominálnych či len vyčíslitelných hodnôt a tie nemajú s podstatou medziľudských vz?ahov veľa spoločného.