No sedel som a sedel som.

Nakoniec sa nieco podarilo a stichol som.

Ticho.

Uplne Tichoo.

Iba nemena otazka "Preco?" bola pasivne uviaznuta v mozgu.

Ano, bolest nebola. Teda bola. Ale ako niekto povedal: na zdolanie bolesti je treba sa o nu osuchnut myslou. Preformulovanie mozes zniet ako: dokial je sila na koncentrciu, takcesta ide cez nu.

V momente ako som zacal znovu myslet, pocitil som zvuky neuronovych turbin, Atomickych cerpadiel a elektrickych vybojov prenasajuce nekonecnu smrst myslienok, padla a mna unava a nit bola pretrhnuta.

Nabuduce bude lepsie!



Ale gate nemam.........