V ladovom jazere smutku
vyslal som volanie o pomoc
svojej trblietavej hviezde.
Len hmlista prikryvka nebeskej krasy
zabranila pocut moj tichy sepot.

Jemna Vila zo sveta snov
zavitala do mojej krajiny,
priblizujuc sa..jej pritomnost
ponora ma do hlbsieho spanku.
Prinasajuc mi priliv nadhernej
.. samoty.

Za tichej noci zanikaju
moje posledne nareky,
zhasinaju vsetky svetielka nadeje,
vzali mi kusky duse.

Osamely bude zivot putnika.