Niekedy sa mi zda, ze podstata vsetkeho je uvedomovanie si toho vsetkeho.. a ja niekedy s hrozou zistujem, ze si uvedomujem stale viac, a viem, ze to je aj tak velmi malo..

Zda sa mi to ako bremeno, ktore treba niest.. otazka je, ze kolko unesiem? alebo kolko chcem uniest?

a ako mam chciet, ked jednoduchsie je nic nechciet? ale ja aj tak vela veci chcem.. chcem byt stastna, chcem sa citit dobre, chcem sa smiat, chcem mat spriaznene duse, chcem zazivat vela rozkose, chcem mat pekne veci, ale niekedy chcem aj plakat, ale hlavne chcem lasku.. davat aj dostavat.. mozno chcem aj prilis vela zbytocnosti, ale niekedy neviem co je zbytocne.. alebo si to neuvedomujem.. niekedy si to aj uvedomujem a napriek tomu to chcem.. vtedy hovorim, ze to je zavislost.. napriklad cigarety.. nemozem povedat, ze chcem prestat fajcit, lepsie je, ze by som chcela chciet prestat fajcit.. ale hlavne ze tomu zacinam rozumiem.. aspon si to myslim..

zda sa, ze toto bremeno je tazke, a cim je tazsie, tym tazsie je ho odhodit..



to bola taka mala, este nie prilis jasna uvaha o vselicom