poezia, miestami proza, rozpravka pre Vas, Salvatore !

a rieka tecie, staca sa, a domy vlniace, na hladine slnia sa

mestecko sa prebudza, dychame spolu s nim, a potom spolu bez neho

na brehu nachadzam pomalovane crepiny,

ulomky z ktorych poskladam ako to vlastne cele budebolo

hadzem bozkom, citim sa totiz bez viny,

som dievca z cukrarne

z cukru uz zopar rokov nie

zabalena do cokoladovej periny,

rozmyslam, ci ten pavuk na stene nie je nahodou nasim straznym anjelom