... alebo odviezt na pusty ostrov a chvilu ma tam nechat vydusit... jeden z mojich poslednych dennikov o tom ako sa nezamilujem... lebo odchadzam a vztahy na dialku - ved to poznate.



ale clovek mieni... som v tom az po usi. teda v tom ako v tom, nie v tom, ved viete.

takto o 2tyzdne mam sediet vo svojom novom domove a opustit to vsetko o co som sa tolko usilovala. myslela som ze bude lahke len tak sa zbalit a odist ale az teraz mi doslo ze to bol len dalsi pokus o utek. nikdy nic nedotiahnem do konca a ked ide do tuheho, viem jedine: zobrat nohy na plecia a zdrhnut.



to som zodpovedna? a samostatna ako sa snazim vsetkych presvedcit??? blbost. su to len keci, ktorym neverim ani ja sama.



tyzden v horach ma presvedcil, ze zrazu mam vsetko po com som tuzila dlhe roky. skveli priatelia, pokoj, oddych, zabava, nicnerobenie a najlepsi chalan. a je moj. presviedcam ludi ze ho nelubim, ze o nic nejde a presviedcam o tom aj seba. ale staci ze vecer pridem domov, sadnem si do svojej pohodlnej sedacky a najradsej by som ju vymenila za vrzgajucu postel na chate kdesi nikde. lebo on tam bol so mnou...



zrazu neviem zaspavat sama.



nudim sa a bratislava mi pripada ako najvacsi raj sedliakov.



je mi tu teplo a idem sa zblaznit z tolkeho hluku.



aaaaaaa, preco sme taki nedokonali a vecne je nieco zle?????? som stastna a bola by som dalej keby o 13dni nemusim sadnut do lietadla..............



boze, daj nech sa stane zazrak!



este 10dni pred odletom ma caka pohovor na ambasade a je tu moznost ze viza nebudu. a zo mna sa stal hrozny pokrytec. kamarati mi drzia palce nech to dobre dopadne a ja sa pytam co znamena to DOBRE. priority su v haji.



mam hlavu v dlaniach a slzy na krajicku. to vzdy budem v nespravny cas na SPRAVNOM mieste???!!!