sirim okolo seba tento cool super spica pohodovy imidz super spica pohodoveho chalana az mi vsetci uverili. a teraz ma potlapkavaju po pleci, hovoria mi aky som super pohodovy a aky som sikovny a maju ma radi. a veria vo mna. a mozno by sa chceli mat tak ako ja.



a potom po dlhych rokoch komplexov menejcennosti, tuposti, sexualnej nevykonnosti, hluposti, skaredosti som im nakoniec uveril aj ja. bol to prijemny pocit. mam na to. dokazem to. co chytim to mi vyjde, viem si na seba zarobit. mam moznost pomoct inym. zijem si lepsie ako ostatni.



a picu.



zmenil som znova robotu a pripravil si vsetky podmienky na to aby som mohol zacat robit tu novu. mam tu na stole podklady. mam deadliny. mam kontakty. mam moznost prerazit a urobit dieru do sveta a zarobit kopu penazi a ovplyvnit ludi.



a zrazu zistujem ze mam v hlave prazdno. nie je tam nic co by som ludom povedal. neviem sa nakopnut, stimulovat, zapracovat a zvitazit. sedim tu, pozeram, minam peniaze a ako vzdy robim vsetko na poslednu chvilu.



nieco urobim. nieco odvzdam, odmietnu ma. toco som si myslel ze pojde lahko nejde vobec. a co je najhorsie kopi sa to. a tak tu sedim, pijem kavu, divam sa z okna na vsetkych tych pravidelnych ludi so stalymi robotami, kde je presne urcene co, ako a kedy. sedim tu a viem ze by som mal JA urcit co ako a kedy a ja neviem. neviem.



kreativita = 0

zivotaschpnost = 0

energia = 0

optimizmus = 0

spolu = 0



...dufam ze sa to prelomi, ale ak nie... budem nula.