Bol raz jeden clovek, ktory vzdy chcel niekomu s radostou ublizit. A nie hocijako, vzdy tuzil po tom, aby niekto hodne trpel. Vzdy rad videl strach v TvOjich ociach, mal z toho radost, ked mohol niekomu ublizit. Ani seba nemal rad.

Jedna tmava miestnost, sme v nej spolu. Ja a ty. Si presvedceny, ze Ta zabijem (nikdy by som to neurobil). Moze v nej zomriet iba jeden z nas. Ja, alebo ty... Dve pistole, obaja mame jednu, staci si ju vziat. Nevidim ako sa chvejes, stale nevidim strach v TvOjich ociach. Co urobis? Zabijes ma? Kvoli comu? Nenavist, strach? Nie, taku sancu ti nedam. Dve pistole uprostred miestnosti, jedna je ta tvoja. Obaja ich berieme do ruk. Mozes ma zabit ak mas zo mna strach. Pozri sa mi priamo do oci, vidis v nich strach? Je tu tma, nic nevidis. Myslis na to, ze Ta chcem zabit, budes sa branit? Nikdy by si to nedokazal, nezabil by si ma. Padol vystrel.

Bol som presvedceny, ze Ta zabijem. Avsak nedokazal som to. Vidis a ty tu lezis v kaluzi krvi. Niekto zasvietil, nebol som to ja. Vtedy som uvidel strach v TvOjich ociach...

.. vsetko po com ten chlapik tuzil bol iba strach v TvOjich ociach, avsak on sam neprezil.

Kto koho zabil?

Paranoia is the belief in a hidden order behind the visible