etse stale citim ako sa vo mne kolise svet, neistimi nohami chodim po uliciach Daejeonu. Este stale citim vonu morskeho vzdychu zo vcera vecer.

Pol noc, sam na streche lode z fukuoky do Pusanu, pivo v jednej ruke cigareta v druhej. Letny teply vzduch ovieva more a mna a ja sa zamyslam ako mi je. Citim smutok. Smutok z opustenia a opitia, z toho ze som opustil Japonsko a nechal tam zase kus seba sameho. Lod plna skautov deti ktore behaju a hulakaju ako banda slovenskych ozranov... romantika. Ocean je posiaty rybarskymi lodmi ktore ziaria do noci reflektormi pritahujuce ryby a ulahcujuce cele polovanie na zarobok.

Mam chut sa hodit do oceanu a polo utopeny sa tam nechat zozrat sardinkami a plantktonom. Ta noc bola krasna, ticha pokojna aj ked turbiny lode hucali ako koncert death metalovej kapely.. bolo ticho a smutno... asi to bolo veselo ale vyzeralo to ako smutok.

Perfetkneee krasne.. zazitok na cely zivot