Neviem

po čom moja duša narieka,

hoc všetkých zlozvykov sa telo zrieka.



Neviem

kam moje oči hľadia,

keď priatelia svoje sľuby zradia.



Neviem

či chcem tú rozkoš z nebies danú,

vo chvíli keď zombies zo svojich hrobov vstanú.



Neviem

ako sa moje meno vyslovuje,

hoc tisíc podôb ho je.



Neviem

či chcem na tento svet sa díva?,

a či v šere sviečok tíško sníva?.



Neviem

prečo tá boles? je stále ostrejšia,

a tisíce myšlienok je zrazu bez prístrešia.



Neviem

kam podela sa moja vôľa,

keď rozum káže a srdce koná.



Neviem

koho za svojho kata si zvolím,

keď na obetný oltár svoju hlavu skloním.



Viem,

že všetko do zabudnutia padne,

keď dotýkajú sa mi duše tvoje dlane...