drahá Marianna,

píšem Ti opäť po vyše štyroch mesiacoch a určite tušíš prečo. moja sesternica sa usmieva, keď zďaleka započuje útržky rozhovoru, ktorý si poskytla bleskovkám, nevie však nič o tom, čo medzi nami bolo a čo medzi nami stále je. nedozvie sa to nový čas, ani plus jeden deň, ani žiaden blesk, nedozvie sa to nik. čuchajúci ňufák bulváru je zarytý v prachu, nikdy nezacíti niečo tak vznešené, ako to čo nás spája

ach Marianna, prečo to robíš? prečo robíš hlúposti? stojím pri Tebe, vieš dobre, že som pri Tebe vždy stál. stál som pri Tebe aj pred obrovským zrkadlom v Tvojej spálni, ruka medzi Tvojimi stehnami a na Tvojej philips WACS700-vke pustení the smiths. pýtala si sa ma, prečo počúvam tak depresívnu hudbu, ja som sa Ťa zas spýtal, ako to, že to tam máš tak horúce

ach Marianna, prečo chceš v ľuďoch vzbudzovať zdanie, že si povrchná? načo tie párties v hoteloch, načo ten nagélovaný bastard? prečo musí Tvoja posteľ voňať vždy po inom deodorante? prečo musíš zaplňovať spoločenské rubriky najčítanejších slovenských médií a poskytovať tak konverzačné témy tisíckam žien v domácnosti, v úradoch a v električkách, tisíckam chlapcov a dievčat ožierajúcich sa v bratislavských podnikoch. prečo Marianna, prečo?

nikto Ťa nepozná lepšie ako ja, Marianna, nikto! narozdiel od všetkých tých, ktorým si nechala otvoriť Ti garáž, nás nespájali len Tvoje pery, malé pysky a lascívne slovíčka. nespájal nás louis vuitton, drahé drinky, sony bravia, čivava, ani spoloční známi z reklamiek. spájalo nás čosi, čo si Ty v to ráno, sediac v prútenom kresle na priestrannom balkóne s cigaretou v ruke označila ako "metafyzika". ach Marianna, ani nevieš, ako sa mi cnie za metafyzikou našej lásky!

nenapadnú prvé snehy a boučkove gay porno už bude kolovať po mailových schránkach študentov FEIky. viem však veľmi dobre, že to nebol ten pravý dôvod. viem to, inak by si sa bola zastavila a dala mi facku, keď som ti povedal o tom svojom. pamätám si to, akoby to bolo dnes, prechádzali sme na panskej pred max marou a pevne si zvierala moju ruku, akoby si sa tak mohla vyhnúť skúmavým pohľadom okoloidúcich. bol svieži jarný deň a Tvoje dlane vrelé a neisté. som si istý, že sú také aj také aj dnes, v toto chladné a sychravé ráno

navždy Tvoj,
metafyzik