Možno poznáte tie príjemné pocity, ktoré prichádzajú len v snoch, keď vám začne by? nepopísateľne príjemne. Prichádza to kdesi odspodu, srdce vám búcha na hranici 160 bpm a hladina testosterónu mení hypofýzu na hrnček var. Len sa neprebudi?!

Ja som sa prebudil. Naš?astie spôsobom mne vlastným, do druhého, mimoriadne živého sna. Otvoriac vzrušením zalepené oči som sa ani neprekvapil, keď som na sebe zbadal sediacu, či skôr kvočiacu ženskú postavu. Jej spola obnažené telo sa vlnilo v rytme pudov, ľudskej bytosti hádam najprirodzenejších. V prvom momente mi mysľou prebehol rázny protest, veď na svoj penis mám napriek všetkému stále kopirájt ja. Takže ako... ? Hypofýza produkujúca hektolitre testosterónu ma však spacifikovala, rovnako ako zistenie, že vedľa mňa ležiaca legálna priateľka tvrdo spí a nedá sa ruši? až hystericky pôsobiacami vzdychmi a výkrikmi neznámej nymfy. Napokon, je to môj sen.

Nuž rozhodol som sa prizrie? bližšie neznámej predátorke (toto prirovnanie mi napadlo vtedy, keď sa jej pod nechty dostalo pár kvapiek mojej krvi miešanej s pokožkou z hrudníka). V prvom rade ma zarazili hodvábne šaty, ktorých vrchná čas? spočívala momentálne kdesi v oblasti pásu a ktorých materiál moja ruka identifikovala ako hodváb. Rovnako na pás vyhrnutá sukňa a čipkovaná spodnička, ktorá so mnou teda robila svoje, ma ubezpečili, že podobná, snáď večerná toaleta, stvorená určite u renomovaného peštianskeho či viedenského krajčíra sa dnes nachádza iba ak v múzeách slovenského národného obrodenia. Vlasy som nenahmatal, boli spletené pod tvrdým čepcom, ktorý bol však pod tlakom sexuálneho pôžitku nadhadzujúcej sa návštevníčky na hlave posadený negustiózne. Nebránil mi však pozorova? v blaženom kŕči zovreté črty mladej tváre.

Kurva! Vyšlo mi potichu z úst. Nie, neparilo to mojej spoločníčke, ale zisteniu, že jej tvár sa viac ako nápadne ponáša na Janu Zvaríkovú, známu skôr ako Alžbetu z Alžbetinho Dvoru, ktorá však stvárnila v inom slovenskom seriáli aj neš?astne zaľúbenú šľachtičnú, ktorej dal košom náš najväčší národovec a moja najukrutnejšia nočná mora.

Adela! Adela Ostrolúcka! Mňa jebe Ostolúcka! Určite ospravedlníte nevzletnos? môjho výrazu, no v tom momente mi žiadna metafora, nie to ešte epiteton, nenapadli.

Niežeby ma zvaríkovej rysy tváre a tela dostávali do bodu varu, no vedomie, že váš pohlavný úd vsunula do maternice historicky známa a podložená osobnos?, po ktorej je pomenovaná dokonca aj minerálka ma vyhecovali do takej miery, že som sa prestal ovláda? a tekutým produktom svojej biologickej prirodzenosti som okamžite zmenil ženskú rozmnožovaciu sústavu, pochádzajúcu z 19. storočia, na po okraj naplnenú plastovú fľašu, rok výroby 2003, akurát nie naplnenú vyššie spomínanou minerálkou.

Spľasol som ako balón, ktorému vysajete hélium. Aj hlas mi ostal taký, ako keď si hélia potiahnete. Vtedy však náruživá zemanka konečne dostala to, čo jej Ľudevít Štúr stále odopieral. Pocit horúcou plazmou zateplenej maternice ju na niekoľko sekúnd odstrelil do sféry zbližujúcou nás s večnos?ou, s božskou prozreteľnos?ou. S rukami kŕčom zvierajúcimi moje tkanivo, vyvrátila hlavu dozadu, čepiec spadol do nenávratna a hlasivky vydali zvuk pripomínajúci rev Tarzanovej nevlastnej matky. Držal som ako hluchonemý drôt vysokého elektrického napätia.

Keď sa u(po)kojila, niekoľkokrát úľavne vydýchla. Pozrela na mňa, ani sa nestihla poriadne usmia?, len ví?azoslávne poznamenala: Konečne.

Pozbierala si stratené zvršky a o dve minúty z nej opä? bola dáma pohybujúca sa v lepšej spoločnosti rokov meruôsmych. Keď nad seba vystrela vychádzkový slnečník, ešte mi venovala jeden zasnený pohľad. Z neho som vyčítal, ako ju hrozne mrzí, že kvôli tomu idealistickému impotentovi, ktorý neustále myslí na abstraktný jazyk, miesto toho, aby ten vlastný a pekne zaslintaný jej strčil do vagíny, aby miesto nárečia slovenskieho konečne predviedol trtkanie slovenskuo a potrebu bytia v tomto trtkaní, teda ju hrozne mrzí, že musí ob?ažova? mňa, pretože aj ona, historicky známa osobnos?, je v konečnom dôsledku len krehká a citlivá žena, ktorej v podstate trt záleží na poézii a vyšších veciach, ak medzi nohami nepocíti tvrdý kyjak.

Podobným pohľadom som jej dal zapravdu, poľutoval ju a ubezpečil, že môže prís? kedykoľvek a nerozptyľova? pri práci milého Ľudevíta prízemnými aktivtami a žiados?ami. Dokonca, ak môžem takýmto spôsobom pomôc? národnému obrodeniu, obetujem sa veľmi rád.

Keď zmizla, ešte som chvíľu čakal, či sa nezjaví aj žiarlivos?ou aktivovaný a parohmi ozdobený brat Ľudevít. Nič. Určite píše nový prejav na Uhorský snem. Tak som sa radšej zobudil, prešiel do kuchyne a napil sa. Na plastovej fľaši, ktorú som držal v ruke, sa blýskala modročervená etiketa s nápisom Ostrolúcka.