"Vo fujare pieseň rástla,
vo fujare pieseň kvitla,
vo fujare pieseň naozaj voňala.."


Fujara je slovenská basová, cylindrická, 3dierková hranová píšťaľa s dômyselným pomocným prívodom vzduchu. Má jedinečné hudobno-akustické vlastnosti. Mäkká barytónová farba tiahlych tónov s možnosťou dynamického výrazu od pianissima po mezoforte, prirodzené ladenie s charakteristickým nedostatkom vyostrených citlivých tónov s príslušnými prvkami hmatovými, to všetko vytvára z fujary nástroj osobotých znakov a inštrumrntálnych vlastností. Pravým domovom fujár je vrchárska oblasť stredného Slovenska, Podpoľanie, ktoré sa rozprestiera pod vrchom Poľana (1459m.n.m.).
Jej výskyt na Slovensku je celosvetovo jedinečný.

"Svojím hlasom vytvára lesný chór, ktorý je na začiatku mohutnou ozvenou našich hôr s postupne klesajúcimi tónmi akoby poskakujúcimi po dlhých lánoch polí, lúk a pastvín, osviežený o trilky horských bystrín zostupuje z hôľ, aby si nakoniec ako ustatý roľník sadol na priedomie a hlbokými mumlavými tónmi chválil západ slnka a tichý šum lesov."

"Fujara tim, ze vydava dlouhou radu alikvotu, frekvencne dobiji telo a predevsim mozek temi spravnymi a tak potrebnymi frekvencemi, prispiva k lepsi menbranove vymene iontu primo v bunkach...
Jeji zvuk je jednoduchy, takze bunky maji cas se "vyladit" na tony nastroje...
Je celkem jednoduche na ni hrat (nemusi clovek chodit do skoly a ucit se, levou mozkovou hemisferou, noty a prstoklad atd.), takze clovek (zvlaste muz!) pouziva tu vecne nevyuzitou a tak potrebnou pravou mozkovou hemisferu.
Hra na fujaru je dokonala meditace." Vlastimil Marek

"Vzduchoklad" na G fujaru: (tvorenie tonov len silou dychu so zakrytim 3 dierok)

Prstoklad na G fujaru:


Fujara sa skladá z 2 hlavných častí: vlastnej píšťaly (píšťalovej trubice)-1 a zo vzduchovodu-2. Píšťaľová trubica je pozdĺžne prevŕtaná. Dolný koniec má otvorený. V spodnej tretine trubice sa nachádzajú tri bočné hmatové otvory.-3. Na jej hornom konci je tónotvorné zariadenie, ktoré zahrňuje klátik,-4 s priečnym kruhovým kanálikom-5, vzducovú štrbinu pravidelného pozdĺžneho tvaru zvanú „prieduch“-6, navrchu uzavretú koženou zádkou -7 a oblôčik hlásnice – 8, s rovnou hranou – 9. Trubica vzduchovodu je na oboch koncoch zapchatá korkovými štoplíkmi – 10. Z jej dolného konca vyčnieva dolný „cencúl“-11 a z horného konca do kruhového kanálika klátika prechádza spájací „cencúl“-12. Trubica vzduchovodu je k vlastnej píštale prichytená remienkom, alebo kovovou objímkou – 13.

Výroba fujary
Druh dreva:
Baza, jaseň, javor, tis, šípka, agát..
Postup:
Vhodné drevo treba odrezať podľa možností v čase, keď nemá miazgu pred, alebo po vegetačnom období. Za čerstva ho prevŕtame prvýkrát, z oboch koncov. Keď drevo patrične vyschne (min. 1 rok) prevŕtame ho na požadovanú hrúbku, opracujeme z vonka, ohoblujeme tak, aby steny mali pravidelnú hrúbku.
Keď máme vlastnú trubicu píšťaly hotovú, urobíme tónotvorné zariadenie. Oblôčik hlásnice vyrežeme nožíkom a umiestnime ho do horného konca na vzdialenosť dvoch priemerov píšťaľovej trubice. Klátik z lieskového dreva, ktorý ma siahať od horného konca trubice po horný okraj oblôčika hlásnice, napasujeme do trubicového vývrtu. Na prednej stene ho po výške zrežeme (zrezanie klátika a vybranie zvnútra do steny píšťaľovej trubice tvorí vzduchovú štrbinu-prieduch) a po šírke priečne prevŕceme (kvôli prívodu vzduchu zo vzduchovodu). V tejto fáze výroby môžeme vylúdiť základný tón a od neho odvodené alikvótne tóny. Potom upravujeme klátik a hranu, aby tón bol čo najčistejší. Skracovaním trubice prevedieme ladenie fujary na požadovaný základný tón. Potom si rozmeriame bočné hmatové otvory: dĺžku fujary rozdelíme na 14 dielov-„táľov“. Od spodu 2.,3.,4., diel posunieme o šírku vnútorného priemeru smeron nahor, vyvŕtame a vypálime dierky.
Cencúľom spojíme píšťaľovú trubicu a vzduchovod, koženou vložkou utesníme otvor vzduchovej štrbiny.
Ceruzkou si nakreslíme ornamenty, gravírujeme ich nožíkom. Povrch očistíme a plochy ornamentov sa dubovým drievkom napúšťajú lučavkou (zriedená kyselina dusičná), ľudove tiež nazývanou šalvajstrom. Výzdoba sa nechá niekoľko dní vyzrieť. Potom sa povrch fujary vyhladí brúsnym papierom, napustí olejom a nalakuje šelakom.

linky:
moj web: (stale nedokonceny ;) http://www.fujera.sk/
http://www.myspace.com/fujera