"Ak prenesieme históriu našej planéty do filmu, trvajúceho presne 24 hodín, od polnoci do polnoci, bude akýsi "ťah budúcnosti", smerujúci k vytvoreniu života, inak povedané zákonitosti jeho vzniku, ešte zreteľnejší.

Od vzniku Zeme po jej dnešnú približnú podobu uplynie v našom filme čas do pol tretej, ale to už plné dve hodiny, od 00.30 beží na plné obrátky chemická evolúcia, pripravujúca materiály, organické "prefabrikáty" či lepšie povedané prekurzory pre vznik života. Pokračuje asi do 10. hodiny, pričom už od 5. hodiny sa začína vývoj a organizácia bielkovinových molekúl. Od 6. hodiny ráno je prítomný skutočný život v staršom prekambriu, ktorého pozostatky nachádzame dnes v michiganských medených baniach, v kanadských bridliciach a v Južnej Afrike v podobe bezjaderných rias, mikróbov i obyčajných uhľovodíkov, ktoré vznikli fosilizáciou látok biologického pôvodu. Život sa teda náhlil obsadiť Zem, vtedy ešte "nepeknú a pustú"...

Primitívne jaderné baktérie sa zjavujú o 8. hodine, anaeróbne fotosyntetické baktérie, využívajúce nevyčerpateľnú energiu slnečného žiarenia, o dve hodiny neskôr, zelené riasy, ktoré produkujú elementárny kyslík, o 13.30, prvoky o 18.15.

Už sa nad naším filmom stmieva, vyše troch štvrtín máme za sebou, a život, taký nedočkavý v počiatočných fázach planetárneho vývoja, dospel zatiaľ iba k drobnohľadným a relatívne jednoduchým chuchvalčekom živej hmoty - avšak aj tie so sebou nosia maršalskú palicu a pružinu ďalšieho, oveľa rýchlejšieho vývoja.

Primitívne bezstavovce sa zjavujú okolo 19.00 hodiny v proterozoiku, bezstavovce s pevnou schránkou a huby o 21.15, kedy aj život reprezentovaný sinicami, začína opúšťať svetový oceán a vysiela prvé nesmelé hliadky na súš.

Teraz sa už musí čas nášho filmu deliť jemnejšie, O 21.20 sa zjavujú mechúrniky, o 21.25 článkonožce, trilobity, ktoré dočasne ovládnu plytčiny oceánov, o 21.30 machorasty a po desiatich minútach, o 21.40 na začiatku ordoviku, prvé stavovce, bezčeľustné, čiže Agnatha.

O 21.50 sa hlásia o miesto na slnku papraďorasty, o 22.00 (je práve silúr) čeľustnaté ryby, o 22.10 hmyz a škorpióny, obývajúce pralesy suchozemských tajnosnubných rastlín.

O 22.20 sa vydávajú na cestu po druhý raz kolonizovať súš obojživelníky a súčasne vznikajú nahosemenné rastliny, o 22.25 sa zjavujú dvojdyšné ryby, schopné robiť výlety na súš a pretvárať plutvy na výrastky, ktoré preberajú funkciu končatín krytohlavcov, päť minút po nich vznikajú v karbóne plazy, o 22.40 žaby a v triase, úderom 23. hodiny, zjavujú sa krokodíly a krytosemenné rastliny. Do konca filmu zostáva už len jedna jediná, posledná hodina...

Jej začiatok patrí jurským prajašterom, potom sa postupne zjavujú prvé primitívne cicavce (23.10), žraloky (23.13) a vtáky (23.15), v kriede veľryby (23.22), primáty (23.25) a po nich vačkovce. Tesne po pol dvanástej (23.31) sa zjavuje v kenozoiku prvý kopytník, po minútach za ním ťavy, nosorožce, netopiere, supy a kone (v eocéne), v začínajúcom sa oligocéne hlodavce, kurovité, čajky, slony, opice a šelmy. O 23.51 žirafy, tulene a dutorožce.
Do polnoci zostáva už len 7 minút...

Až teraz sa na veľkom javisku planéty zjavuje ľudoop a o dve minúty nato, o 23.55, začína sa vlastný vývoj človeka, ktorý sa ukáže ako australopithecus (Homo habilis) presne minútu pred polnocou a jeho fyzický vývoj pokračuje až do antropozoika.

Prosím, neopúšťajte ešte premietaciu sálu! V poslednej štvrtine sekundy (!) sa na premietacom plátne mihne celá epocha ľudskej psychosociálnej evolúcie, je v nej skryté Tiwanaku, Mohendžo-dáro, Sumerovia, Babylon, pyramídy, Rím, Napoleon, Charlie Chaplin a Jurij Gagarin. Profesor Josef Koštíř, z ktorého diela uvedenú "filmovú" chronológiu života na našej planéte po úpravách vyberám, varuje pred nekritickou vierou vo všetko, čo sa povedalo, a zdôrazňuje, že sú to odhady, aj keď podoprené logikou a experimentmi. Nech je to ako chce, zamyslenie sa nad naším "filmom" sa mi vidí takmer rovnako radikálnou terapiou veľmi virulentného ľudského pocitu nadradenosti ako pohľad na hviezdnu oblohu..."


z knihy Tušenie tieňa - Ludvik Souček 1981