niekto sa mi vkrada do snov

nie do snov ale napaja sa na mna ako hacker na siet. Ked zaspavam a stracam vedomie, vtedy ked nemam vladu nad tym ako sa vyvijaju veci. Nie so jediny vsetci to vedia. Je to nas udel. Je to nas styl. Je to zivot ktory nie je zivot. Je to oddych ktory sa nikdy nedostavi v priestore definovanym 6-imi stenami. Nieco zle a nieco povrchne. Nieco hladne a nieco nekonecne. Cierna diera salajuca city.

Mesto ako medium vychladnutia. Mesto ako miesot prezitia a konca. Staci sa pozret do zrkadla a clovek zisti ze nespal. NEsnival. Nemohol lebo nieco mu sny zpracovalo a vytiahlo este predtym ako ich mohol vygenerovat mozgovou aktovitou.

Sedost a slepota. viera v prazdnotu a v organizaciu. Stava sa to stale a kazdy den. Mesto je osamele lebo berie myslienkay svojou chladnostou a technologiou. Uzaviera a spiny pohlady naludi. Spini pohlady do vnutra uzatvara posledny kanal nasej slobody.

Potom pridu drogy. Drogy ktore otvoria a vypustia. Mesto krici lebo mu nieco uteka. system sa organizuje a vydava ZAKONY ABY MU ANI KUSOK LUDSKOSTI NEUSLO.

Amfetaminovy system ktory lame mury ludskych artefaktov, dym opiatov prerazajuce steny zakonov a hradieb.

Kde je unik? Kde je to pohodlie? Kedy sa vyspim tak ze budem vediet ze som spal a nie utekal?