este stale si niekto mysli, ze nie som odporny clovek?

napriklad vtedy: zdalo sa mi, ze jej pohladu na svet trochu rozumiem. bolo zaujimave pozorovat sa, co so mnou jej pritomnost robi. bol som plny zvlastnej energie, narastal vo mne nepokoj a taka neurcita, ale silna tuzba. tie pocity sa vobec nedaju slovami vyjadrit. potom som zistil, ze som sa len potreboval vysrat.

a vcera mi niekto vysvetloval, ze protiklady vlastne neexistuju. ze nie je dobre a nie je zle, ze je to iba iluzia. pocitil som tuzbu kopnut ho medzi nohy, a potom sa spytat, ci to je dobre alebo zle, alebo ci je to iba iluzia...



no a potom zomrel cierny skriatok