Kýcham už od nepamäti so zúrivou pravidelnos?ou jeden až dvakrát denne, ale len tak z pasie alebo nutnosti. Vôbec som sa však nad tým nezamýšlal, kýchal som naverímboha bez rozmyslu. To ma dostalo na okraj spoločnosti. Človek by si povedal, že v demokratickom štáte si môže robi? čokoľvek, čo nie je zakázané, ale nie je to tak. Jeden spolužiak ma za to priam nenávidel, a škodil mi kde mohol. Keď som sa nutne potreboval pozrie? do slnka, tak mi ho naschvál zakryl rukou a ja som trpel. Čo boli stigmata sv. Terezy oproti môjmu utrpeniu? Raz sa to stalo na cvikách z morfológie, chcem sa pozie? von z okna na slniečko, ale videl som len spolužiakovu dlaň a na nej vyrytú dlhú čiaru zlomyseľnosti, spupnosti a oplzlej škodoradosti. Preberali sme vtedy Passive voice a ja som sa mohol postavi? pred tabuľu ako model trpného rodu.

To bola smutná čas? môjho života. Pretože som ešte netušil, čo sa vo mne skrýva. Pretože som ešte dovtedy nevykýchol žiadnu mačku. Nemyslím vykýchol akože mojim kýchnutím sa zhmotní mačka, ale ja ich dokážem premiestňova?. Sadnem si na okraj gauča, zabávam sa so spoločnos?ou a len tak medzi rečou si spôsobne kýchnem vedľa gauča, čárymáryzesvef a vytiahnem mačku.

Priatelia sa príjemne pobavili, a ja som sa stal vyhľadávaným spoločníkom. Myslel som, že viac sa v kýchaní dokáza? nedá, že som dosiahol hranice možného, vysmial sa všetkým neprajníkom a že teraz sa skromne stiahnem do úzadia, nerobím to predsa pre mamon, ale pre dobrý pocit.

Lenže včera som si kýchol, a refreshla sa mi kyberia. Čo to ako má znamena?? Otvárajú sa mi nevídané dimenzie sajbrspejsu?