vravím pozor aby si si nespálila vlasy bolo to ale až potom ako plameň prudko vyskočil k jej čiernym vlasom ale asi pol dňa predtým než mi mierne lízol obočie. bolo cítiť charakteristický pach spáleného keratínu. mám pokazený zapaľovač

pripomenulo mi to všetko jeden deň, jeden deň pred dvoma rokmi. v literatúre nájdeme mnoho líčení situácií a ich priebehu typických pre dané obdobie. 21. storočie prináša nové situácie čakajúce na literárnu analýzu. tak napríklad iniciálny pocit odcudzenia dvoch ľudí, ktorí sa zoznámili virtuálne. spisovatelia môžu bohate čerpať z tohoto námetu - dvojica sa môže takto poznať hoci aj roky, môže o sebe vedieť všetko, môže sa presne dohodnúť ako bude konať keď sa stretne irl - nijak sa nevyhne tomu desivému pocitu, ktorý bezpodmienečne sprevádza takéto stretnutie. je to, akoby všetko predtým bola len hra, ľahká a sebaistá, upokojujúca a vzbudzujúca nádej. keď k tomu však príde, sme v tom akoby sme sa nikdy nepoznali, akoby predtým nič nebolo. vidieť chôdzu, počuť reč, cítiť vôňu. cítiť život. zrazu si nemáme čo povedať, iba nerozhodne stojíme, sedíme, mozog sa nám zahrieva, nohy sa trasú.

spisovatelia budú môcť opisovať tieto prejavy náhlej cudzoty, vnútornej nesebaistoty, rozpačitosti a následných výčitiek svedomia až do temnej hĺbky, filmári budú môcť poukazovať v ironizujúcich scénkach na tragikomickosť takejto situácie. môžeme sa dohodnúť že pôjdeme do kina a budeme sa držať za ruky, a predsa z toho nakoniec zíde, ruka je oveľa živšia a desivejšia než sa mohlo zdať, bojím sa ju zobrať do svojej a ty moju tiež. môžeme si posielať binárne hviezdičkové bozky, no keď k tomu dôjde, a chceme si dať narýchlo bozk na rozlúčku, zrazu nevieme nájsť ústa toho druhého.

spisovatelia môžu do hĺbky analyzovať príčiny takéhoto správania a môžu dojsť k rôznym zaujímavým záverom. ak by som z toho mal vyvodiť záver ja sám, bol by nasledovný:
treba za tým hľadať strach a neschopnosť úprimného a správneho prejavu irl už ráno mnou úzkosť zmietala natoľko že som nebol schopný pohnúť sa z miesta. na kyberii som si zmenil nick na "xanax hero". to, čo je príčinou tohoto strachu a neschopnosti je už ťažšie usúdiť. s klárou sme raz uvažovali nad istou zmiešanou formou komunikácie - ľudia by sa stretli irl, cítili by jeden druhého, mohli by sa jeden druhého dotýkať a gestikulovať, podľa potreby by však využívali písomnú komunikáciu, napríklad cez nejaký malý praktický prístroj na písanie, niečo ako PDA (bude vyvinutý v budúcnosti a postupným rozšírením sa priblíži dokonca miere využitia mobilov) ospravedlnil som sa že mám depresie a zaspal som na sedačke. zobudil som sa až večer. takýmto spôsobom by bolo možné predísť klamlivým telesným a rečovým znakom, a mohli by sme presne napísať čo cítime, čo si myslíme, čo chceme, a vyhnúť sa tak nedorozumeniam. fyzické prejavy sú tie najklamlivejšie prejavy pritisol som si ju k sebe ona sa pritisla ku mne pobozkal som ju na vlasy desivosť prvých irl stretnutí teda neväzí v nedokonalosti alebo nesprávnosti virtuálnej komunikácie, ale v nedokonalostiach a neschopnostiach reálnej komunikácie. najčastejšie sa im ale ani ich vzájomným uvedomením nedarí vyhnúť prišli prvé červienky a glezgy. skackajú pod živým plotom, zbierajú vtáčí zob. vídavať ich tiež sedieť na kameňoch